Kapitánom Monitoru sa stal v podstate neznámy poručík John Worden. Údajne preto, že sa prihlásil dobrovoľne. Celú posádku Monitoru tvorilo 58 mužov. Je zaujímavé, že Monitore sa do jeho potopenia vystriedalo celkovo 5 veliteľov. Koncom februára 1862 bol Monitor dokončený a 25. februára ho kapitán Worden prevzal do služby vo vojnovom loďstve. Avšak pri skúškach sa objavili závady na parnom stroji a kormidle a musel sa vrátiť do doku. Oprava trvala niekoľko dní.

6. marca 1862 Monitor znovu vyplával, tentokrát v sprievode dvoch delových člnov k Hampton Roads. Posádka nebola vycvičená, pretože na to nebol čas. Niekoľko hodín po vyplávaní prišiel do prístavu rozkaz, podľa ktorého mal Monitor vplávať do Potomaku a podporovať McClellanovu armádu pri postupe na Richmond. Loď však už bola preč. Počas cesty sa ukázalo, že Monitor je nevhodný na plavbu po mori. 7. marca sa totiž zdvihol vietor a vlny sa začali prelievať cez palubu a do podpalubia tiekla voda.. Keby sa vietor čoskoro neutíšil, loď by sa potopila už na ceste k Hampton Roads. K Hampton Roads dorazil Monitor večer 8 marca. Jeho posádka bola vyčerpaná, pretože počas plavby sa pokazili strojové pumpy a námorníci museli pumpovať vodu ručne. Okrem toho sa pokazilo aj niekoľko prístrojov v strojovni, takže na lodi pracovali opravári celú noc. 9. marca sa Monitor stretol v súboji s Merrimakom. Bitka mala význam pre ďalší vývoj vojnových lodí a námornej taktiky. Ukázalo sa, že akákoľvek loď nechránená pancierom je proti delostreľbe bezmocná. Monitor ani Merrimak neboli vybaveni plachtami a spoliehali sa na parný pohon. Vďaka tomu stratili jedno z doteraz zraniteľných miest. Najväčšie prekvapenie však prinieslo použitie diel v otočnej veži. Ukázalo sa, že loď s menším počtom diel, ktoré ale majú vzhľadom k umiestneniu v otočnej veži veľké palebné pole sa vyrovná a často i prekoná omnoho silnejšie vyzbrojenú loď s delami v bočných batériách.

V boji bol kapitán Worden zranený a neskôr bol mimoriadne menovaný do hodnosti kapitána a potom i admirála. Nasledujúce dva mesiace zostal Monitor pri Hampton Roads. Neskôr, po evakuácii Norfolku a zničení Merrimaku sa presunul spolu s eskadrou veliteľa Rodgersa po James river v súvislosti s McClellanovým postupom na Richmond. Neskôr, po jeho ústupe, sa Monitor vrátil k Hampton Roads. Na jeseň dostal rozkaz priplávať do Washingtonu, kde bol opravený. V novembri sa znovu vrátil k Hampton Roads. 29 decembra ho odtiahol parník Rhode Island smerom k Beaufortu v Severnej Karolíne. Avšak počas cesty, v noci z 30. na 31. decembra 1862, sa Monitor v búrke pri myse Hatteras potopil. Při tom zahynulo zo 49 člennej posádky 12 mužov a 4 dôstojníci. Monitor však nebol jediným plavidlom svojho druhu. Jeho boj s Merrimakom sledoval z paluby jedného parníku aj štátny sekretár námorníctva Únie Fox, na ktorého urobil taký dojem, že po svojom návrate do Washingtonu presadzoval stavbu 20 nových monitorov. Len do konca občianskej vojny bolo v USA postavených vyše 40 podobných lodí, a tak sa pre tento typ lodí ujal názov monitor. Vďaka svojim vlastnostiam sa výborne hodili na pobrežnú a riečnu ochranu. V USA sa monitory vyrábali až do r. 1900. Postupne sa tento typ lodí rozšíril do celého sveta. Riečne monitory

používalo aj rakúsko-uhorské loďstvo na Dunaji. Prvými monitormi na Dunaji boli Maros a Leitha (1871), potom r. 1892 sa postavili monitory Szamos a Körös a nakoniec r. 1904 najdokonalejšie dunajské monitory Temes a Bodrog.