Kráľ 19.dynastie (asi 1290- 1224 p.n.l.),jeden z najslávnejších a najznámejších egyptských panovníkov.
Dnes je známy najmä pod latínskym menom Ramses,ktoré vzniklo z gréckeho Ramesses.Podľa nápisov sa oficiálne volal Wesermaatre Setepenre Ramesse Meriamon,čiže mocná j pravda Reova.“Nedá sa vysveliť prečo bol až taký populárny, pretože v žiadnom smere nebol nijako výnimočný (nebol taký veľký dobyvateľ ako napríklad Thutmose III. ,nedosiahol toľko veľa víťazstiev ako Senusret III. ...),lenže všetkých prevýšil umením robiť si propagandu 19 “.

Vládnuť začal Ramesse II.hneď po dosiahnutí dospelosti,čiže ako päťnásťročný,a to ako spolukráľ svojho otca Setchiho I. Čoskoro sa s ním zúčastnil aj na vojnovej výprave do Ázie.V štvrtom roku svojej samostatnej vlády sa tam vydal znovu tentokrát na čele štyroch armád,pomenovaných podľa 4 hlavných egyptských bohov. Zamieril k mohutne opevnenému mestu Kadešu,ktoré Chetiti predtým od Egypťanov dobyli.Tam ho čakal chetitský kráľ Muvatališ so svojimi spojencami.Ramesseho štyri armády tiahli údolím Oronta za sebou.Vpredu bola armáda Amonova,ktorú sám viedol,dva kilometre za ňou armáda Reova,vo vzdialenosti siedmich až desiatich kilometrov armáda Ptahova a Sutechova.Keď Ramesse II. vydal rozkaz postaviť tábor,obišiel chetitský kráľ Muvatalliš so svojimi rýchlymi bojovými vozmi Amonovu armádu,vrhol sa na nič netušiacu Reovu armádu a jediným úderom ju zničil.Nato sa vrátil a odzadu napadol Amonovu armádu: tí ktorí prežili útok,hľadali spásu v úteku.Jedine Ramesse sa postavil na odpor,hoci Muvatalliš obrátil proti nemu vraj 2500 bojových vozov.Nevieme presne ako (Ramesse o boji povedal,že bojoval ako Sutech a zrážal tisíce vojakov –čomu sa však dá len ťažko uveriť),no Ramesse sa

dostal k moru.Tam mu však cestu prekrížila nová armáda.Lenže neboli to Chetiti,ale Egypťania,konkrétne oddiel z jednej jeho pohraničnej pevnosti,ktorý nemal o prehratej bitke ani potuchy.Prevzal nad nimi velenie a zaútočil znovu na Chetitov, ktorí si už medzi časom rozdelovali vojnovú korisť.Tentoraz prekvapil on ich,a len čo zaútočil dorazila aj Ptahova armáda.Krvavý boj sa skončil až v noci.Muvatalliš využil tmu a stiahol sa za hradby Kadeša,Ramesse od Kadeša odtiahol.Ramesse II. si uvedomil,že obidve armády sú veľmi vyrovnané a tak v roku 1285 p.n.l. uzavrel s Muvatallišovým nástupcom Chattušilom III. zmluvu o miere a priateľstve,ktorá nikdy nebola ani jedným z nich porušená.Na dovŕšenie a spečatenie týchto vzťahov uzavrel Ramesse II. v 34 roku svojej vlády manželstvo s dcérov Chattušila III.
Na západe mal Ramesse II.viac šťastia ako na východe;tam hranice svojej ríše udržal.Aj tak však musel čeliť rôznym povstaniam,najmä na území Palestíny a Fenície.Aj kvôli týmto problémom dal vybudovať rad strategicky rozmiestnených pevností,medzi nimi aj prímorských proti pirátom.Potom obrátil pozornosť na juh: niekoľkými výpravami pacifikoval núbijské kmene a obnovil nadvládu Egypta až po štvrtý katarakt.

Ramesse II. síce hranice Egypta naveky neupevnil a takisto ich ani nerozšíril.Čo však pretrvalo veky sú jeho stavby. Na prvom mieste sa z nich uvádza veľká stĺpová dvorana medzi druhým a tretím pylónom Amonovho chrámu v Karnaku.Dovedna 134 kolosálnych stĺpov s hlavicami v podobe papyrusov a po celom drieku vyzdobených reliéfmi tvorí tam na ploche 102 krát 53 metrov kamenný les,ktorý vo svete nemá obdobu.Na nádvorí pred druhým pylónom si dal ešte vztýčiť dve kolosálne sochy z ružovej žuly.V hlavnom meste Waset dal Ramesse II. vybudovať ešte jednu veľkolepú chrámovú stavbu: severovýchodnú časť luxorského chrámu.Tvorí ju nádvorie,ktoré nadväzuje na veľkú stĺpovú dvoranu Amenhotepa III.Rozmery pôdorysu sú 57 krát 50 metrov a po všetkých stranách ho lemuje sčasti zachovaná

kolonáda zo 74 párov kolosálnych stĺpov s hlavicami v podobe nerozvinutých papyrusov,na severe ho ohraničuje pylón široký 65 metrov.Na nádvornej strane priliehajú k tomuto pylónu zvyšky trojloďovej kaplnky,zasvätenej wasetskej Trojici bohov (Amonovi,Mut a Chonsuovi).Jeho čelnú stranu zdobia reliéfy s výjavmi z vojen proti Chetitom.Na ľavom brehu Nílu oproti Karnaku,si dal Ramesse II. postaviť zádušný chrám.Jeho pôdorys meral 200 krát 60 metrov,mal dva pylóny,nádvorie lemované stĺpmi,veľkú stĺpovú dvoranu a desiatky kaplniek a iných kultových miestností.Jeho múry pokrývajú reliéfy a nápisy o Ramesseho vojnách s Chetitmi. Pred druhým pylónom pôvodne stála,dnes už polámaná socha zo syenitu,ktorá predstavovala Ramesseho II. ako sedí na tróne- bola vysoká 17 metrov a jej hmotnosť bola vyše 100 ton. Z ostatných stavieb Ramesseho II. je najznámejšia dvojica chrámov v núbijskom Abú-Simbele,asi 400 kilometrov na juh od Luxoru.Dal ich tam vytesať do strmej pieskovcovej skaly nad Nílom.Väčší zasvätil bohom Amon-Reovi,Re-Horachtejovi,Ptahovi a sebe,menší bohyni Hathor a svojej manželke Nefertari.Veľkolepý chrám dal Ramesse II. postaviť aj v v Abdžu v strednom Egypte,a to pre svojho ochranného ducha Ka.Skôr vynikal výzdobou ako rozmermi:mal dva pylóny,stĺpové nádvorie,dve pilierové siene a 16 miestností.

Pochovať sa dal Ramesse II. v Údolí kráľov,v jednej z tamojších najväčších hrobiek. Je vytesaná v skale ako všetky ostatné a má tri stĺpové siene,množstvo miestností a neobyčajne zložitý pôdorys.Túto hrobku vyplienili už v staroveku,ale múmiu sa podarilo zachrániť kráľom z 21.dynastie,ktorí ju dali preniesť do tajného úkrytu v skalách pri Dér-el-Bahrí. Dnes ju spoločne s jeho rakvou a množstvom sôch môžme obdivovať v Egyptskom múzeu v Káhire.