Ramesse III.

Druhý kráľ 20.dynastie ( asi 1188-1157 p.n.l. ),posledný významný panovník Novej ríše.
Bol až siedmym či ôsmym nástupcom Ramesseho II. a patril už do novej dynastie. Trón zdedil po svojom otcovi Sutechnechtovi,ktorý sa ho zmocnil za bezvládia po smrti poslednej kráľovnej 19.dynastie Tausret,a celým menom sa volal Wesermaatre Meriamon Ramesse Hekaiunu.“Jeho veľký menovec bol však pre neho iba nedosiahnuteľným vzorom ; usiloval sa ho napodobniť,no prevyšovalo to jeho sily 20“. Krajina sa v čase jeho nástupu na trón ešte nespamätala z predchádzajúcich vnútorných zmätkov,a len čo sa v nej pomery začali konsolidovať,napadli ju nepriatelia zo západu i z východu.Keď sa im s ťažkými stratami ubránil,vypukli povstania na juhu,ktoré sa preniesli až do hlavného mesta Wasetu a nezastavili sa ani pred bránami jeho opevneného paláca.Za mnohé z týchto ťažkostí Ramesse III. nemohol. Za niektoré však áno,a aj na to doplatil.

Prvý útok prišiel zo západu: zo strany Líbyjčanov,spojených s kmeňmi Mešvešov a málo známych Spedov.Ich vpád nemal charakter zvyčajnej lúpežnej výpravy. „Podobne ako nedávno za kráľa Merenptaha pritiahli zo ženami a deťmi,pretože sa vo svojej krajine nemohli uživiť,a chceli sa bez ohľadu na obete zmocniť prímorských oblastí Dolného Egypta 21 “.V piatom roku vlády ich Ramesse III. na čele svojich vojsk po krvavých bojoch premohol.O päť rokov opakovali však opakovali svoju inváziu ešte s väčšou silou,pretrhli pás pohraničných pevností a obsadili Egypt až po dnešnú Alexandriu a Káhiru.Vypravil sa proti ním znova a v jedenástom roku svojej vlády ich doslova zmasakroval.Medzi týmito dvoma útokmi zo západu musel čeliť ešte nebezpečnejšiemu vpádu z východu.Na Egypt sa vrhli „morské národy“,medzi nimi, ako možno usudzovať z vtedajších nápisov,Šekleši ,ďalej Danaji a okrem iných aj Pelesti.Bojovníci týchto národov,ktorí tiahli tiež s celými rodinami,vyvrátili na sklonku 13. stor. p.n.l. ríšu Chetitov a okolo roku 1190 p.n.l. dobyli jej hlavné mesto Chattušu.Ramesse III. sa im však v ôsmom roku vlády ubránil.Obetoval im síce zvyšky egyptských dŕžav v Sýrii a časť Palestíny,ale udržal ich v bezpečnej vzdialenosti od vlastného Egypta.Tvrdo a úspešne potlačil aj povstanie v Núbii a obnovil tam svoje panstvo možno až po tretí katarakt Nílu.

Víťazstvom v týchto obranných bojoch zachránil Ramesse III. Egypt pred katastrofou,akou bola okupácia krajiny ázijskými Hyksósmi pred poltisícročím. Záporom týchto víťazstiev boli,pochopiteľne veľké straty na ľuďoch a majetku;vojny nepriniesli nijakú korisť,iba zvýšenie beztak vysokých daní.Ak k tomu prirátame,že Ramesse III.sa nijako neobmedzoval pri daroch chrámom a pri veľkorysých stavbách a žil so svojím dvorom vysoko nad pomery,nemožno sa čudovať,že ľud prešla trpezlivosť.V 28. roku jeho vlády,t.j. okolo roku 1160 p.n.l.,vypukol v Západnom Wasete prvý štrajk v dejinách,o ktorom sa zachovali správy.Lenže Ramesse III.neustúpil nespokojnému davu a načas potlačil štrajk.Lenže pred výbuchom všeobecnej nespokojnosti nezachránili Ramesseho III.ani hradby a stráže jeho paláca.Padol za obäť sprisahaniu,ktoré zorganizovali dámy z jeho háremu.Zomrel v ňom kráľ,ktorý bol napriek veľkým neúspechom ešte stále veľkým kráľom.Dnes žije pamiatka na Ramesseho III. hlavne v stavbách,čo sa po ňom zachovali na pôde Wasetu.V Karnaku je to predovšetkým chrám,ktroý dal postaviť na južnej strane dnešného prvého nádvoria Amonovho chrámu.Okrem tohto chrámu zasväteného takisto Amonovi,založil v Karnaku dva ďalšie,ktoré dokončili jeho nástupcovia. Jeden zasvätil Amonovej manželke Mut a druhý Amonovmu a Mutinmu synovi Chonsuovi.