K takejto práci sú však potrebné vhodné nástroje, ktorými ju možno vykonávať. Preto je potrebný výskum, analýza problémov, plánovanie konkrétnych zásahov a vytvorenie metód na ich uplatnenie. Musíme si uvedomiť, že dobré poznanie problému je už jeho čiastočným riešením. Potrebujeme sprostredkovať viac autentických informácií o Rómoch a ako nevyhnutný predpoklad riešenia tejto problematiky stimulovať jej hlbšie poznanie. Z týchto dôvodov sa Slovenský helsinský výbor (SHV) rozhodol usporiadať medzinárodnú konferenciu, ktorá sa pod názvom Rómovia na Slovensku a v Európe konala 6. mája 1994 v Smoleniciach, v Slovenskej republike. Konferencia sa uskutočnila vďaka spolupráci SHV s International Helsinki Federation for Human Rights – Phare Democracy Programme a s Informačným a dokumentačným strediskom o Rade Európy pri inštitúte Academia Istropolitana v Bratislave. Na celodennom rokovaní konferencie bolo prítomných vyše 100 účastníkov. Rokovania otvoril predseda SHV Július Strinka, ktorý akceptoval významnú úlohu inštitúcií demokratického štátu pri uskutočňovaní autentickej integrácie rómskych spoluobčanov do štruktúr otvorenej spoločnosti.

Na rokovaní sa zúčastnili významní predstavitelia inštitúcií z celej Európy ako napríklad Renate Erich (Romano Centro Viedeň), prezident IRU Rajko Djurića, predstaviteľ Rady Európy John Murray, ale aj Július Brocka vtedajší minister PSvR, pán Vincent Danihel, Miroslav Hladík a iní. V množstve osobných svedectiev, ktoré v diskusii odzneli, zaznieval aj úprimný osobný tón, ktorý akceptoval výzvu Rómov do vlastných radov, aby sa vyrovnali so svojím vzťahom k svetu, spoločnosti i k sebe samým, aby sa hlásili k svojej národnosti, starali sa o svoje záležitosti s plnou zodpovednosťou a hájili práva občanov svojej krajiny. Z týchto vystúpení vyšiel záver: Ako bude človek definovať sám seba, tak sa budú k nemu správať jeho inštitúcie.
Z konferencie vyšiel dôležitý a významný dokument – MEMORANDUM RÓMOV – ktorý schválili a prijali všetci účastníci konferencie. Memorandum vo svojej úvodnej, všeobecnej časti charakterizuje rómsku menšinu a jej postavenie v spoločnosti. V druhej časti formuluje základné požiadavky Rómov členené do troch častí:
- spoločensko-politické a ekonomické požiadavky,
- požiadavky v oblasti kultúry a vzdelávania,
- požiadavky v oblasti legislatívy.
Memorandum je adresované predovšetkým vláde SR. Jeho signatári sa s dôverou obracajú na všetky kompetentné inštitúcie so žiadosťou o urýchlené podniknutie rozhodných krokov na riešenie kritického sociálneho, politického a ekonomického postavenia Rómov v spoločnosti.

Memorandum Rómov
My účastníci medzinárodnej konferencie „Rómovia na Slovensku a v Európe“, konanej v Smoleniciach dňa 6. mája 1994 z iniciatívy Slovenského helsinského výboru, Medzinárodnej helsinskej federácie a Informačného a dokumentačného strediska o Rade Európy v Bratislave konštatujeme, že na Slovensku a v Európe žije početná národnostná menšina Rómov, ktorá si vytvára a zachováva už niekoľko storočí svoju kultúrnu a historickú identitu. Na Slovensku tvorí takmer 10 percent z celkového počtu obyvateľstva. Európa stojí pred významnou úlohou – konštituovať otvorenú spoločnosť. To je veľká príležitosť aj pre Rómov v Európe a pre rómsku menšinu na Slovensku. Práve dlhodobé a neprestajné úsilie o otvorenosť a prirodzená schopnosť komunikovať s okolitým prostredím pomáhali Rómom prežiť všetky historické úskalia, nájsť formy spolunažívania s majoritnou spoločnosťou a tvorivo rozvíjať svoju etnickú a kultúrnu identitu. Tieto charakteristické črty rómskej menšiny vytvárajú predpoklady, aby sa zásadne zmenil postoj vlád k Rómom, aby sa namiesto pasívneho tolerovania Rómov na okraji spoločnosti prešlo k ich aktívnej akceptácií ako plnoprávneho občianskeho spoločenstva, ktoré svojím pôsobením obohacuje občiansku spoločnosť a jej hospodársku a kultúrnu rozmanitosť. Ekonomická transformácia, ktorá prebieha v krajinách strednej a východnej Európy najviac postihuje Rómov. Priemerná nezamestnanosť Rómov na Slovensku je až 80-90 percent. Túto katastrofálnu sociálnu situáciu sprevádzajú stupňujúce sa prejavy rasovej a spoločenskej neznášanlivosti.
Majúc na pamäti odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č.1201 a č.1203 z roku 1993, ktoré a zaoberajú ochranou menšín v Európe, poukazujeme na to, že Rómovia ako menšina bez vlastného územia a svojho národného štátu doteraz nemali a nemajú svojho zástupcu na riešenie vlastných vecí vo vzťahu k štátu, na území ktorého žijú.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadame vládu Slovenskej republiky: