Diderot a Beaumardais nezabúdali na komickosť a vnášali do nového divadla ušľachtilú literatúru. Francúzsky kritik a spisovateľ Denis Diderot zostavil knihu Encyklopédia , ktorá stelesňovala ducha francúzskeho osvietenstva Toto monumentálne dielo zhromažďuje všetky oblasti osvieteneckého myslenia. Predstavuje prehľadný súhrn a zhodnotenie stavu dosiahnutého poznania v polovici 18. stor. . Je to komplexnejšie dielo než Baylov Historický a kritický slovník alebo Cyklopédia Angličana Chambersa. Encyklopédia sa zrodila z úmyslu preložiť práve Chambersovu prácu. Ide o vzrušujúce dielo : demonštruje vládu človeka nad svetom, ku ktorému patrí. Úvod zostavený ď Alembertom vysvetľuje nové presvedčenie. Vyzýva čitateľa, aby sám premýšľal. Hľadá pravdu vo vede a histórii, a nie v biblii a v cirkevných dielach. Šťastie je v rukách každého človeka, ktorý je schopný všetko podniknúť a uskutočniť, ak sa oslobodí od toho, čo spútava jeho napredovanie. Encyklopédia vytvorená spoločnosťou spisovateľov musí všetko preskúmať, pohnúť so všetkým bez výnimky a ohľadu.
Ciele filozofie osvietenstva: uvádzať do súladu všeobecný a osobný záujem, vytvoriť podmienky pre šťastie slobodných občanov, ktorí smerujú pod pevnou osvietenou vládou k všeobecnej prosperite. Hoci tu nešlo o revolúciu, jezuiti tento zámer , ktorý unikal ich chápaniu, kritizovali a útočili naň. Encyklopedistov udávali ako nebezpečnú sektu, ktorá rozširuje ateistický materializmus. Pani ď Pompadour a Malisherbes, riaditeľ knižnice, predchodca ministra kultúry, ich naopak chránili. Po Domienkovom atentáte bolo výsadné právo na vydávanie encyklopédie v roku 1759 zrušené. D Alembert opustil svoj projekt v roku 1758. Vo vydávaní sa však pokračovalo tajne. Úspech tohto podujatia je pozoruhodný: v rokoch 1751- 1782 sa vytlačilo 25 tis. exemplárov. Hoci Diderot z reklamných dôvodov vyzdvihol všetky veľké mená, ktoré sa pripojili k tomuto podujatiu, najznámejší spisovatelia sa ho nezúčastnili vôbec, alebo len v malej miere, alebo sa s ostatnými encyklopedistami načisto pohádali. Ale malá armáda parížskych alebo vidieckych spolupracovníkov, akademikov, aristokratov, umelcov, odborníkov na správu, medicínu, teológiu , chémiu, právo alebo literatúru, zabezpečovala úspešný chod encyklopedickej manufaktúry. Výnimočné duchovné spojenie, podieľajúce sa rovnakými hodnotami a odporúčaniami, kolektív veľkých a malých mysliteľov v duchu 18. stor. a redaktori Encyklopédie bez toho, aby to vedeli, a tým menej chceli, menili svet. Ich myšlienky boli zápalné šnúry revolúcie.