Mesto Rím leží v Strednom Taliansku na rieke Tiber, v oblasti zvanej Latium – LAZIO. Rím sa rozprestiera na 7 pahorkoch.
Palatín – Palatinus
Kapitol – Capitolium
Aventin – Aventinus
Caelius
Esquilinium – Esqilinus
Viminál – Viminalis
Kvirinál – Quirinalis
Z historického hľadiska je veľmi málo doložených faktov o založení Ríma. Skôr sú to všetko povesti, ktoré sú ale určite založené aj na historických skutočnostiach. Z tohto pohľadu môžeme hovoriť o troch najčastejšie prezentovaných možnostiach, z ktorých je najpravdepodobnejšia kombinácia druhej a tretej.
1. Založil ho jeden z hrdinov Trójskej vojny Aeneas, ktorý na svojej ceste z Tróje pristál v Taliansku a založil tam Rím.
2. Založili ho dvaja bratia Romulus a Remus, ktorí podľa povesti sa nezhodli na tom kto bude vládcom a po boji, v ktorom zabil Romulus Rema, stal sa prvým kráľom Romulus, po ktorom mesto dostalo názov Roma- Rím.
3. Založili ho Etruskovia, ktorí v tom čase ovládali celé stredné Taliansko. Etrúria pozostávala z 12 miest, z ktorých bolo 6 na pobreží a 6 vo vnútrozemí. Avšak sféru svojho vplyvu rozširovali zakladaním dcérskych miest.
Je možné predpokladať, že najpravdepodobnejšie je spojenie druhej a tretej verzie. Etruskovia založili mesto (o čom svedčí, že väčšina šľachty bola etruská a z nej pochádzali aj králi a mesto dostalo názov po svojom kráľovi Romulovi.
Podľa povesti vzniklo kráľovstvo 21. apríla 753 p.n.l., keď Romulus porazil svojho brata Rema a trvalo až do vyhnania posledného z kráľov a vzniku republiky 510 p.n.l.. Počas tohto obdobia v Ríme vládlo týchto sedem kráľov : (REX)
1. Romulus
2. Numa Pompilius
3. Tullus Hostilius
4. Ancus Marius
5. Tarquinius Priscus
6. Servius Tulius
7. Tarquinius Superbus
Hospodárstvo malo naturálny ráz a až do reformy Servia Tullia možno hovoriť skôr o jednotlivých prvkoch štátnosti než ako o štáte ako takom. Spočiatku išlo o malý mestský štát, ktorý sa nelíšil od okolitých mestských štátov. Vďaka expanzívnej politike sa jeho územie čoraz viac rozširovalo a začal mať vplyv aj na okolitých susedov a získal vodcovstvo v tzv. Latinskom zväze.
Rozvrstvenie obyvateľstva – štyri hlavné skupiny
1. patriciovia – najvyššia a jediná plnoprávna kategória označovaná ako rímsky ľud (populus Romanus). Delili sa na tri kmene (tribus). Každý kmeň mal 10 kúrií, ktoré boli politické a administratívne jednotky. Každá kúria sa skladala z 10-tich patricijských rodov. Jedna rodina bola najmenšou organizačnou jednotkou, na čele ktorej bol otec – pater familias, ktorý mal neobmedzenú moc nad všetkými jej členmi.
2. plebejci – obyvatelia rôzneho etnického pôvodu, ktorí boli osobne slobodní a nezávislí od patricijských rodov. Až do reformy Servia Tullia nemali politické práva, ale mali povinnosti platiť dane a slúžiť vo vojsku. Mohli nadobúdať majetok a nehnuteľnosti, čím stúpal ich vplyv.
3. Klienti – slobodné osoby rôzneho etnického pôvodu, ktorý boli závislé od hlavy patricijského rodu – patróna, bez toho aby boli príbuzní. Klient a patrón mali voči sebe navzájom povinnosti. Klient odovzdával časť výťažku z hospodárskej činnosti a finančne pomáhal pri vykupovaní z otroctva. Patrón mu radil, ochraňoval ho a zastupoval pred úradmi.
4. Otroci (servi) - v čase kráľovstva malo otroctvo patriarchálny charakter a otroci boli považovaní takmer za členov domácností, z ktorými pracovali.
Systém štátnych orgánov –
Kráľ – bol volený doživotne ľudovým zhromaždením. Bol najvyšším veliteľom vojska, najvyšším kňazom, najvyšším sudcom, mal právo predsedať ľudovému zhromaždeniu a senátu. Patrila mu najvyššia administratívna a výkonná právomoc. Moc bola obmedzená ľudovým zhromaždením a senátom.
Magistráti – boli výkonnými orgánmi, ktoré menoval kráľ na bližšie neurčené obdobie.
Napríklad: tribúnus celerum – veliteľ jazdy, paefectus urbis – mal na starosti poriadok v meste v neprítomnosti kráľa, duoviri per duellionis - mimoriadni sudcovia pre prípad velezrady, quaestores parricidi – riadny zbor sudcov a podobne.
Senát - bola to v podstate rada kmeňových (rodových) náčelníkov – starších. Menoval ich kráľ spomedzi staršinov patricijských rodov. Pôvodne ich bolo 100, neskôr 300. Funkcie zákonodárna, volebná (volil kráľa), poradná (radil kráľovi).
Ľudové zhromaždenia – až do reformy Servia Tullia sa na ňom zúčastňovali len patriciovia. Mali dve funkcie:
a/ comitia curiata – schádzali sa podľa kúrií, lebo podľa nich sa hlasovalo. Uznášali sa na zákonoch, volili kráľa a udeľovali rímskej občianstvo.
b/ coitia calata – schádzali sa podobne ako v predchádzajúcom prípade, ale nehlasovalo sa na nich. Organizovali inauguráciu kráľa a troch najvyšších kňazov, rozhodovali o zmene rodovej príslušnosti, vyhlasovali sviatky a schvaľovali závety.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie