Založenie Ríma a Rímske kráľovstvo

Mesto Rím leží v Strednom Taliansku na rieke Tiber, v oblasti zvanej Latium – LAZIO. Rím sa rozprestiera na 7 pahorkoch.
Palatín – Palatinus
Kapitol – Capitolium
Aventin – Aventinus
Caelius
Esquilinium – Esqilinus
Viminál – Viminalis
Kvirinál – Quirinalis

Z historického hľadiska je veľmi málo doložených faktov o založení Ríma. Skôr sú to všetko povesti, ktoré sú ale určite založené aj na historických skutočnostiach. Z tohto pohľadu môžeme hovoriť o troch najčastejšie prezentovaných možnostiach, z ktorých je najpravdepodobnejšia kombinácia druhej a tretej.
1. Založil ho jeden z hrdinov Trójskej vojny Aeneas, ktorý na svojej ceste z Tróje pristál v Taliansku a založil tam Rím.
2. Založili ho dvaja bratia Romulus a Remus, ktorí podľa povesti sa nezhodli na tom kto bude vládcom a po boji, v ktorom zabil Romulus Rema, stal sa prvým kráľom Romulus, po ktorom mesto dostalo názov Roma- Rím.
3. Založili ho Etruskovia, ktorí v tom čase ovládali celé stredné Taliansko. Etrúria pozostávala z 12 miest, z ktorých bolo 6 na pobreží a 6 vo vnútrozemí. Avšak sféru svojho vplyvu rozširovali zakladaním dcérskych miest.
Je možné predpokladať, že najpravdepodobnejšie je spojenie druhej a tretej verzie. Etruskovia založili mesto (o čom svedčí, že väčšina šľachty bola etruská a z nej pochádzali aj králi a mesto dostalo názov po svojom kráľovi Romulovi.

Podľa povesti vzniklo kráľovstvo 21. apríla 753 p.n.l., keď Romulus porazil svojho brata Rema a trvalo až do vyhnania posledného z kráľov a vzniku republiky 510 p.n.l.. Počas tohto obdobia v Ríme vládlo týchto sedem kráľov : (REX)
1. Romulus
2. Numa Pompilius
3. Tullus Hostilius
4. Ancus Marius
5. Tarquinius Priscus
6. Servius Tulius
7. Tarquinius Superbus
Hospodárstvo malo naturálny ráz a až do reformy Servia Tullia možno hovoriť skôr o jednotlivých prvkoch štátnosti než ako o štáte ako takom. Spočiatku išlo o malý mestský štát, ktorý sa nelíšil od okolitých mestských štátov. Vďaka expanzívnej politike sa jeho územie čoraz viac rozširovalo a začal mať vplyv aj na okolitých susedov a získal vodcovstvo v tzv. Latinskom zväze.

Rozvrstvenie obyvateľstva – štyri hlavné skupiny
1. patriciovia – najvyššia a jediná plnoprávna kategória označovaná ako rímsky ľud (populus Romanus). Delili sa na tri kmene (tribus). Každý kmeň mal 10 kúrií, ktoré boli politické a administratívne jednotky. Každá kúria sa skladala z 10-tich patricijských rodov. Jedna rodina bola najmenšou organizačnou jednotkou, na čele ktorej bol otec – pater familias, ktorý mal neobmedzenú moc nad všetkými jej členmi.
2. plebejci – obyvatelia rôzneho etnického pôvodu, ktorí boli osobne slobodní a nezávislí od patricijských rodov. Až do reformy Servia Tullia nemali politické práva, ale mali povinnosti platiť dane a slúžiť vo vojsku. Mohli nadobúdať majetok a nehnuteľnosti, čím stúpal ich vplyv.
3. Klienti – slobodné osoby rôzneho etnického pôvodu, ktorý boli závislé od hlavy patricijského rodu – patróna, bez toho aby boli príbuzní. Klient a patrón mali voči sebe navzájom povinnosti. Klient odovzdával časť výťažku z hospodárskej činnosti a finančne pomáhal pri vykupovaní z otroctva. Patrón mu radil, ochraňoval ho a zastupoval pred úradmi.
4. Otroci (servi) - v čase kráľovstva malo otroctvo patriarchálny charakter a otroci boli považovaní takmer za členov domácností, z ktorými pracovali.

Systém štátnych orgánov –
Kráľ – bol volený doživotne ľudovým zhromaždením. Bol najvyšším veliteľom vojska, najvyšším kňazom, najvyšším sudcom, mal právo predsedať ľudovému zhromaždeniu a senátu. Patrila mu najvyššia administratívna a výkonná právomoc. Moc bola obmedzená ľudovým zhromaždením a senátom.
Magistráti – boli výkonnými orgánmi, ktoré menoval kráľ na bližšie neurčené obdobie.
Napríklad: tribúnus celerum – veliteľ jazdy, paefectus urbis – mal na starosti poriadok v meste v neprítomnosti kráľa, duoviri per duellionis - mimoriadni sudcovia pre prípad velezrady, quaestores parricidi – riadny zbor sudcov a podobne.
Senát - bola to v podstate rada kmeňových (rodových) náčelníkov – starších. Menoval ich kráľ spomedzi staršinov patricijských rodov. Pôvodne ich bolo 100, neskôr 300. Funkcie zákonodárna, volebná (volil kráľa), poradná (radil kráľovi).
Ľudové zhromaždenia – až do reformy Servia Tullia sa na ňom zúčastňovali len patriciovia. Mali dve funkcie:
a/ comitia curiata – schádzali sa podľa kúrií, lebo podľa nich sa hlasovalo. Uznášali sa na zákonoch, volili kráľa a udeľovali rímskej občianstvo.
b/ coitia calata – schádzali sa podobne ako v predchádzajúcom prípade, ale nehlasovalo sa na nich. Organizovali inauguráciu kráľa a troch najvyšších kňazov, rozhodovali o zmene rodovej príslušnosti, vyhlasovali sviatky a schvaľovali závety.
Z vládnutia jednotlivých kráľov je potrebné vyzdvihnúť vládu v poradí piateho kráľa, Tarquinia Priscusa, ktorý sa zaslúžil o stavebný rozmach a to najmä výstavbou širokých ciest a stavbou kanalizácie (Cloaka Maxima), ktorej pozostatky je ešte dodnes možno vidieť v historickom centre starého Ríma. Okolo roku 616 p.n.l. založil Forum Romanum a Circus Maximus. Mestu vtlačil ráz etruských miest.

Z hľadiska histórie bol najvýznamnejším kráľom v poradí šiesty kráľ Servius Tulius. Počas jeho vládnutia bol veľký rozmach obchodu a remeselníctva, čo viedlo k napísanu novej ústavy, ktorá sa opierala o grécke vzory. Vzniklo nové zhromaždenie ľudu, prístup mali všetci slobodní občania bez ohľadu na to, či boli patriciovia alebo plebejci. Tým sa zrušilo rodové zriadenie a vznikol štát založený na územnom rozdelení a majetkových rozdieloch. Muži boli rozdelení do piatich tried podľa majetku. Každá trieda musela postaviť určitý počet centúrií (stotín) a vyzbrojiť ich. Centúrie boli nielen vojenské ale aj politické jednotky. Občania boli zvolávaní na snem podľa centúrii a každá trieda mala toľko hlasov koľko centúrii.
1.trieda – majetok 100 000 assov – 80 centúrií pechoty, 18 centúrií jazdy.
2.trieda – majetok 75 000 assov – 20 centúrií pechoty.
3.trieda – majetok 50 000 assov –20 centúrií pechoty.
4.trieda – majetok 25 000 assov –20 centúrií pechoty.
5.trieda – majetok 11 000 assov –30 centúrií pechoty.

Občania, ktorí nedosahovali ani spodnú hranicu mali postaviť 5 centúrií pomocného vojska, z ktorej jednu postavili proletári, ktorí nemali žiaden majetok. Teritoriálne bolo obyvateľstvo rozdelené na 4 mestské tribue a počet dedinských nie je ešte presne známy uvádzajú sa čísla 17 až 21.

Zloženie obyvateľstva do reformy Servia Tulia:
1. Patriciovia – bohatá rodová šľachta.
2. Plebejci – slobodní občania – predovšetkým obchodníci, remeselníci ...
3. Proletári – slobodní občania bez majetku.
4. Klienti – schudobneli patriciovia závislí od svojho patróna – bohatého patrícia.
5. Otroci.
Zloženie obyvateľstva po reforme Servia Tulia:
1. Slobodné obyvateľstvo rozdelené do 5-tich tried.
2. Otroci.

Z pohľadu náboženského bol tu polyteizmus, teda náboženstvo, ktoré bolo takmer totožné s gréckym a etruským náboženstvom, len malo latinské názvy. Bolo mimoriadne tolerantné a prijímalo cudzích bohov.
Posledným z kráľov bol kráľ etruského pôvodu Tarquinius Superbus, ktorého Rimania vyhnali okolo roku 510 p.n.l. podľa povesti za to, že zneužil rímsku matrónu, ktorej manžel bojoval.
Vyhnaním posledného kráľa končí obdobie kráľovstva. Celkovej politickej moci sa ujíma senát, na čele ktorého stoja dvaja konzuli a začína sa obdobie rímskej republiky.

Rozdeleniu obyvateľstva do majetkových tried. Sociálna štruktúra bola takáto:
1.Patriciovia – príslušníci najstarších rodov, mali práva občianske a politické. Boli najväčšími vlastníkmi pozemkov.
2.Plebejci – mali iba občianske práva – remeselníci a obchodníci. Najpočetnejšia vrstva nemohli vykonávať úrady. Pôsobiť aj v armáde.
3.Proletári – nemali žiaden majetok, vlastnili sami seba. Boli osobne slobodní, bez občianskych práv, nemohli pôsobiť v armáde.
4.Klienti – schudobnený patriciovia alebo plebejci, ktorý sa usilujú o ochranu bohatého jedinca.
5.Otroci – neplnoprávni