V dejinách slovanského písma zostalo ešte veľa nejasného, najmä pokiaľ ide o jeho vznik, pôvodný stav, včasné zmeny a pramene. Otázku značne komplikuje to, že sa zachovala nie jedna, ale dve slovanské abecedy. Jedna z nich dostala názov glagolica (podľa staroslovienskeho glagolЪ – slovo), t.j. hlaholika, druhá cyrilika (podľa Cyrila). Ich najstaršie pamiatky pochádzajú z konca 9. a zo začiatku 10. storočia.

SLOVANSKÉ PÍSMO
Hlaholské písmo zložil Konštantín roku 862, keď na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava bol byzanským cisárom Michalom III. poverený vedením misie na Morave a v Panónii. Hlaholské písmo je štylizovaná grécka minuskula, tj. Konštantín ho zostavil podľa gréckeho kurzívneho, bežného písma, pravda, s pribratím niektorých litier hebrejsko-samaritánskeho písma (preto niektoré písmená tejto abecedy píšeme odprava naľavo), kopského písma a iných východných abecied.
V niektorých starých textoch sa pod menom cyrilské písmo označuje aj hlaholské písmo. Hlaholské písmo sa vyvíjalo. Najstarší jeho známy typ je v Kyjevských listoch. Je to hlaholská unciála, tj. nerobí sa tu rozdiel medzi majuskulami a minuskulami (malými a veľkými písmenami). Unciálne písmo majú aj Pražské hlaholské zlomky, ktoré sa javia ako pokračovanie typu písma Kyjevských listov. Zachovali sa v odpise z XI. storočia.

Do veľkomoravskej, resp. panónskej doby kladieme teda unciálnu hlaholiku. V bulharsko-macedónskom období sa niektoré litery odlišujú od iných dĺžkou, resp. výškou. To je polounciálne písmo. Písmo ostatných staroslovienskych pamiatok je zväčša zaokrúhlené, oblé. Hovorí sa o zaokrúhlenej alebo oblej hlaholike.
Naproti tomu písmo chorvátsko-hlaholských pamiatok má ráz ostro uhlastý, hranatý. Obidva druhy hlaholského písma sa vyvinuli zo spoločného pôvodného písma, ktoré nebolo ani výlučne oblé a ani uhlasté (hranaté). Najstaršia známa hlaholská tlač je z roku 1483 a je to omšová kniha, tlačená najskôr v Benátkach. Hlaholské písmo s bohoslužobnými knihami preniklo z Bulharska do Ruska. Zoznam cyrilských pamiatok ruského pôvodu, v ktorých sú hlaholské písmená, obsahuje viac pamiatok. Hlaholské písmo sa pôvodne a ešte v XI. storočí volalo nové písmo- cyrilské. Ak v cyrilskej pamiatke bývajú staršie typy tvarov, obyčajne je text prepísaný z hlaholskej pôvodiny. Na Veľkej Morave, v Panónii a v Čechách sa v IX. a X. storočí používalo hlaholské písmo. V Čechách týmto písmom boli napísané obe legendy o kniežati Václavovi.

SPOR HLAHOLIKY A CYRILIKY
V dejinách slavistiky je dlhý spor o prioritu hlaholského písma. Jozef Dobrovsky sa nazdával, že najstaršou slovanskou abecedou bola cyrilika, ktorú podľa neho zložil Konštantín. Túto mienku dlho zastával aj P. J. Šafárik. Podľa Dobrovského hlaholské písmo vzniklo okolo XIV. storočia v Chorvátsku. Staršie hlaholské texty J. Dobrovský ešte nepoznal. Roku 1836 slovinský jazykovedec Bartolomej Kopitar objavil Clozov kódex (Klocov kódex), písaný hlaholským písmom v XI. storočí. Vyslovil mienku o skoršom pôvode hlaholiky a zdôvodnil ju podrobným výpisom jazykových čŕt hlaholských pamiatok.

Ďalšie objavy staroslovienskych textov, najmä Kyjevských listov, jazykove a paleograficky starobylých, potvrdili definitívne prioritu hlaholského písma. Starý pôvod hlaholského písma sa dosviedča jazykovými a paleografickými črtami textov. Potvrdzuje ho aj skutočnosť, že na pergamene s cyrilským textom býva zotrený hlaholský text (palimpsest), ale nebývajú opačné prípady. Hlaholské písmo má menej písmen ako cyrilské. To svedčí, že cyrilika značí už zdokonaľovanie abecedy podľa potrieb jazykového vývinu. Napokon v hlaholských pamiatkach a cyrilských prepisoch z nich urobených bývajú aj tzv. panonizmy, moravizmy a nie slovakizmy, ako písal P. J. Šafárik, napr. bývajú tu slová križь (oproti krьstъ), papežь, bratrъ (oproti bratъ), krьstiti, popъ a iné. Na Veľkej Morave a v Panónii bolo obvyklé hlaholské a nie cyrilské písmo. Dôležité pamiatky s veľkomoravskými jazykovými prvkami, tj. predovšetkým Kyjevské listy a Pražské hlaholské zlomky, sú napísané hlaholským písmom. Pôvodiny týchto textov boli napísané ešte za života Konštantína a Metoda.

Základné znaky hlaholského písma a ich pôvod
Hlaholské písmo je naozaj krásnym ornamentom. Súčasný básnik Milan Rúfus nazýva hlaholské písmo „nebeskými mravcami“.
Hlaholika sa vyznačuje troma špeciálnymi základnými znakmi :
KRÍŽ – znak, v ktorom už cisár Konštantín Veľký dostal prísľub, že v tomto znamení zvíťazí;
KRUH – ako symbol božstva, ktoré nemá začiatku ani konca;
TROJUHOLNÍK – dodnes používaný v kostoloch ako symbol Najsv. Trojice.