A tak napríklad písmeno „S“ v tejto „maľovanej abecede“ s KRUHOM hore a z neho vyrastajúcim TROJUHOLNÍKOM nadol je teda „prekladom“ začiatku Evanjelia podľa sv. Jána : „Na počiatku bolo SLOVO a SLOVO bolo u BOHA a BOHOM bolo i to SLOVO“, čiže „ISkoni bie Slovo i Slovo bie u Boga i Bogъ bie Slovo“.
Do prvých dvoch písmen „I“ a „S“ tohto prekladu vložil „šifry“, presnejšie „Ideogramy“, či Kaligramy, vyjadrujúce „jadro“ predveľkomoravskej misie zacielenej proti rúhaniu sa Agarénom (v písmene „I“). A toto písmeno „S“ sa preto mnohonásobne viaže v umeleckej stavbe Proglasu aj s inými jej prvkami – a najmä dáva do súvisu SLOVO, samého Krista, so Slovienskym národom.

Číselné hodnoty litier
Hlaholské a cyrilské litery sa používali aj ako číslice. V tabuľke je vyznačená číselná hodnota písmen. Hlaholská abeceda má iné poradie čísel ako cyrilská. Hlaholské pamiatky sa prepisovali do cyriliky. Pritom sa stávalo, že sa litery vo funkcii čísloviek mechanicky prepisovali z hlaholiky do cyriliky.
V tomto jave je tiež svedectvo priority hlaholského písma.
Keď litera značí číslovku, je nad ňou znak titla . Ak sú dve litery, tento znak môže byť nad každou, alebo jeden znak nad oboma.

- číslovka sa od ostatného textu oddeľovala bodkami
- číslovky od 11-19 a označovali tak, že najprv stáli litery označujúce čísla 1-9 a len potom litera značiaca desiatku
- pri číslovkách od dvadsať bolo opačné poradie, najprv stáli desiatky a za nimi jednotky
- tisícky sa označovali literami pre jednotky, ale pred nimi stál osobitný znak
- pri poradí číselných hodnôt litier sa hlaholika správa postupom písmen tejto abecedy, kým cyrilika má poradie podľa gréckej abecedy.

CYRILIKA VYTLAČILA HLAHOLIKU
Podľa rozličných prameňov Cyril – pred prijatím rehoľného mena Konštantín, zvaný Filozof – a jeho starší brat Metod sa narodili v poloslovanskom-pologréckom prístavnom meste Solúne. Bratia boli Gréci, ale už od mladosti ovládali aj slovanský jazyk.
Na Rastislavovu prosbu vyslal byzanský cisár Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. V Živote Konštantína sa uvádza, že Konštantín, keď dostal novú úlohu, hneď zložil písmená a začal prekladať text evanjelia. V prameňoch sa síce nehovorí, ktorú slovanskú abecedu vypracoval, ale všeobecne sa prijíma názor, že to nebola cyrilika, nazvaná po ňom, ale hlaholika. Bratia hlaholské písmo roku 863 priniesli na Veľkú Moravu.

Pramene a autorstvo hlaholiky
O vzniku hlaholiky je rozšírených dosť protichodných hypotéz. Vzory a pramene sa hľadajú v avestskom, vo fenickom, v hebrejskom, samaritánskom, etiópskom, koptskom, gruzínskom, gótskom, sýrskom, latinskom písme, prípadne ešte v ďalších abecedách.
Napriek tomu otázku o pôvode hlaholiky nemožno zodpovedať presne. Väčšinou sa však pripúšťa, že jej vzdialenejším vzorom bolo malé (minuskulné) grécke písmo a v prípade jednotlivých písmen aj niektoré východné abecedy, najmä hebrejská a samaritánska.

Hlaholské písmo sa vyvíjalo a menilo. Typ zmien bol iný na našom území (písmená boli celkom oválne), iný na bulharskom (písmená mali celkom oblé tvary) a iný na chorvátskom (písmená nadobudli ostré hranaté formy).Aj písmo jednotlivých zachovaných pamiatok sa navzájom dosť líši. Hlaholská abeceda mala 38 písmen. Je pravdepodobné, že dve z nich pridal Konštantín až na Veľkej Morave, takže pôvodná sústava, zostavená pred príchodom na naše územie, mala 36 písmen. Nosovky sa vyjadrovali pomocou zložiek : ústna hláska + nosový znak. V cyrilike, na rozdiel od hlaholiky sa označovali nosovky ako jednoduché písmená.

Autor hlaholskej abecedy Cyril utvoril aj novú číslicovú sústavu. Ponechal iba základnú osnovu gréckej sústavy (1-10-100, čo boli totožné číslicové významy písmen pre a – i – r). Číslicový význam dostalo v hlaholike 28 po sebe nasledujúcich písmen nezávisle od toho, či zodpovedali gréckym písmenám, alebo nie.
Väčšina súčasných bádateľov uznáva za Cyrilovu abecedu hlaholské písmo. Takmer všetci bádatelia predpokladajú, že cyrilské písmo vzniklo koncom 9. – začiatkom 10. storočia v Bulharsku.