Hlaholika

V dejinách slovanského písma zostalo ešte veľa nejasného, najmä pokiaľ ide o jeho vznik, pôvodný stav, včasné zmeny a pramene. Otázku značne komplikuje to, že sa zachovala nie jedna, ale dve slovanské abecedy. Jedna z nich dostala názov glagolica (podľa staroslovienskeho glagolЪ – slovo), t.j. hlaholika, druhá cyrilika (podľa Cyrila). Ich najstaršie pamiatky pochádzajú z konca 9. a zo začiatku 10. storočia.

SLOVANSKÉ PÍSMO
Hlaholské písmo zložil Konštantín roku 862, keď na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava bol byzanským cisárom Michalom III. poverený vedením misie na Morave a v Panónii. Hlaholské písmo je štylizovaná grécka minuskula, tj. Konštantín ho zostavil podľa gréckeho kurzívneho, bežného písma, pravda, s pribratím niektorých litier hebrejsko-samaritánskeho písma (preto niektoré písmená tejto abecedy píšeme odprava naľavo), kopského písma a iných východných abecied.
V niektorých starých textoch sa pod menom cyrilské písmo označuje aj hlaholské písmo. Hlaholské písmo sa vyvíjalo. Najstarší jeho známy typ je v Kyjevských listoch. Je to hlaholská unciála, tj. nerobí sa tu rozdiel medzi majuskulami a minuskulami (malými a veľkými písmenami). Unciálne písmo majú aj Pražské hlaholské zlomky, ktoré sa javia ako pokračovanie typu písma Kyjevských listov. Zachovali sa v odpise z XI. storočia.

Do veľkomoravskej, resp. panónskej doby kladieme teda unciálnu hlaholiku. V bulharsko-macedónskom období sa niektoré litery odlišujú od iných dĺžkou, resp. výškou. To je polounciálne písmo. Písmo ostatných staroslovienskych pamiatok je zväčša zaokrúhlené, oblé. Hovorí sa o zaokrúhlenej alebo oblej hlaholike.
Naproti tomu písmo chorvátsko-hlaholských pamiatok má ráz ostro uhlastý, hranatý. Obidva druhy hlaholského písma sa vyvinuli zo spoločného pôvodného písma, ktoré nebolo ani výlučne oblé a ani uhlasté (hranaté). Najstaršia známa hlaholská tlač je z roku 1483 a je to omšová kniha, tlačená najskôr v Benátkach. Hlaholské písmo s bohoslužobnými knihami preniklo z Bulharska do Ruska. Zoznam cyrilských pamiatok ruského pôvodu, v ktorých sú hlaholské písmená, obsahuje viac pamiatok. Hlaholské písmo sa pôvodne a ešte v XI. storočí volalo nové písmo- cyrilské. Ak v cyrilskej pamiatke bývajú staršie typy tvarov, obyčajne je text prepísaný z hlaholskej pôvodiny. Na Veľkej Morave, v Panónii a v Čechách sa v IX. a X. storočí používalo hlaholské písmo. V Čechách týmto písmom boli napísané obe legendy o kniežati Václavovi.

SPOR HLAHOLIKY A CYRILIKY
V dejinách slavistiky je dlhý spor o prioritu hlaholského písma. Jozef Dobrovsky sa nazdával, že najstaršou slovanskou abecedou bola cyrilika, ktorú podľa neho zložil Konštantín. Túto mienku dlho zastával aj P. J. Šafárik. Podľa Dobrovského hlaholské písmo vzniklo okolo XIV. storočia v Chorvátsku. Staršie hlaholské texty J. Dobrovský ešte nepoznal. Roku 1836 slovinský jazykovedec Bartolomej Kopitar objavil Clozov kódex (Klocov kódex), písaný hlaholským písmom v XI. storočí. Vyslovil mienku o skoršom pôvode hlaholiky a zdôvodnil ju podrobným výpisom jazykových čŕt hlaholských pamiatok.

Ďalšie objavy staroslovienskych textov, najmä Kyjevských listov, jazykove a paleograficky starobylých, potvrdili definitívne prioritu hlaholského písma. Starý pôvod hlaholského písma sa dosviedča jazykovými a paleografickými črtami textov. Potvrdzuje ho aj skutočnosť, že na pergamene s cyrilským textom býva zotrený hlaholský text (palimpsest), ale nebývajú opačné prípady. Hlaholské písmo má menej písmen ako cyrilské. To svedčí, že cyrilika značí už zdokonaľovanie abecedy podľa potrieb jazykového vývinu. Napokon v hlaholských pamiatkach a cyrilských prepisoch z nich urobených bývajú aj tzv. panonizmy, moravizmy a nie slovakizmy, ako písal P. J. Šafárik, napr. bývajú tu slová križь (oproti krьstъ), papežь, bratrъ (oproti bratъ), krьstiti, popъ a iné. Na Veľkej Morave a v Panónii bolo obvyklé hlaholské a nie cyrilské písmo. Dôležité pamiatky s veľkomoravskými jazykovými prvkami, tj. predovšetkým Kyjevské listy a Pražské hlaholské zlomky, sú napísané hlaholským písmom. Pôvodiny týchto textov boli napísané ešte za života Konštantína a Metoda.

Základné znaky hlaholského písma a ich pôvod
Hlaholské písmo je naozaj krásnym ornamentom. Súčasný básnik Milan Rúfus nazýva hlaholské písmo „nebeskými mravcami“.
Hlaholika sa vyznačuje troma špeciálnymi základnými znakmi :
KRÍŽ – znak, v ktorom už cisár Konštantín Veľký dostal prísľub, že v tomto znamení zvíťazí;
KRUH – ako symbol božstva, ktoré nemá začiatku ani konca;
TROJUHOLNÍK – dodnes používaný v kostoloch ako symbol Najsv. Trojice.
A tak napríklad písmeno „S“ v tejto „maľovanej abecede“ s KRUHOM hore a z neho vyrastajúcim TROJUHOLNÍKOM nadol je teda „prekladom“ začiatku Evanjelia podľa sv. Jána : „Na počiatku bolo SLOVO a SLOVO bolo u BOHA a BOHOM bolo i to SLOVO“, čiže „ISkoni bie Slovo i Slovo bie u Boga i Bogъ bie Slovo“.
Do prvých dvoch písmen „I“ a „S“ tohto prekladu vložil „šifry“, presnejšie „Ideogramy“, či Kaligramy, vyjadrujúce „jadro“ predveľkomoravskej misie zacielenej proti rúhaniu sa Agarénom (v písmene „I“). A toto písmeno „S“ sa preto mnohonásobne viaže v umeleckej stavbe Proglasu aj s inými jej prvkami – a najmä dáva do súvisu SLOVO, samého Krista, so Slovienskym národom.

Číselné hodnoty litier
Hlaholské a cyrilské litery sa používali aj ako číslice. V tabuľke je vyznačená číselná hodnota písmen. Hlaholská abeceda má iné poradie čísel ako cyrilská. Hlaholské pamiatky sa prepisovali do cyriliky. Pritom sa stávalo, že sa litery vo funkcii čísloviek mechanicky prepisovali z hlaholiky do cyriliky.
V tomto jave je tiež svedectvo priority hlaholského písma.
Keď litera značí číslovku, je nad ňou znak titla . Ak sú dve litery, tento znak môže byť nad každou, alebo jeden znak nad oboma.

- číslovka sa od ostatného textu oddeľovala bodkami
- číslovky od 11-19 a označovali tak, že najprv stáli litery označujúce čísla 1-9 a len potom litera značiaca desiatku
- pri číslovkách od dvadsať bolo opačné poradie, najprv stáli desiatky a za nimi jednotky
- tisícky sa označovali literami pre jednotky, ale pred nimi stál osobitný znak
- pri poradí číselných hodnôt litier sa hlaholika správa postupom písmen tejto abecedy, kým cyrilika má poradie podľa gréckej abecedy.

CYRILIKA VYTLAČILA HLAHOLIKU
Podľa rozličných prameňov Cyril – pred prijatím rehoľného mena Konštantín, zvaný Filozof – a jeho starší brat Metod sa narodili v poloslovanskom-pologréckom prístavnom meste Solúne. Bratia boli Gréci, ale už od mladosti ovládali aj slovanský jazyk.
Na Rastislavovu prosbu vyslal byzanský cisár Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. V Živote Konštantína sa uvádza, že Konštantín, keď dostal novú úlohu, hneď zložil písmená a začal prekladať text evanjelia. V prameňoch sa síce nehovorí, ktorú slovanskú abecedu vypracoval, ale všeobecne sa prijíma názor, že to nebola cyrilika, nazvaná po ňom, ale hlaholika. Bratia hlaholské písmo roku 863 priniesli na Veľkú Moravu.

Pramene a autorstvo hlaholiky
O vzniku hlaholiky je rozšírených dosť protichodných hypotéz. Vzory a pramene sa hľadajú v avestskom, vo fenickom, v hebrejskom, samaritánskom, etiópskom, koptskom, gruzínskom, gótskom, sýrskom, latinskom písme, prípadne ešte v ďalších abecedách.
Napriek tomu otázku o pôvode hlaholiky nemožno zodpovedať presne. Väčšinou sa však pripúšťa, že jej vzdialenejším vzorom bolo malé (minuskulné) grécke písmo a v prípade jednotlivých písmen aj niektoré východné abecedy, najmä hebrejská a samaritánska.

Hlaholské písmo sa vyvíjalo a menilo. Typ zmien bol iný na našom území (písmená boli celkom oválne), iný na bulharskom (písmená mali celkom oblé tvary) a iný na chorvátskom (písmená nadobudli ostré hranaté formy).Aj písmo jednotlivých zachovaných pamiatok sa navzájom dosť líši. Hlaholská abeceda mala 38 písmen. Je pravdepodobné, že dve z nich pridal Konštantín až na Veľkej Morave, takže pôvodná sústava, zostavená pred príchodom na naše územie, mala 36 písmen. Nosovky sa vyjadrovali pomocou zložiek : ústna hláska + nosový znak. V cyrilike, na rozdiel od hlaholiky sa označovali nosovky ako jednoduché písmená.

Autor hlaholskej abecedy Cyril utvoril aj novú číslicovú sústavu. Ponechal iba základnú osnovu gréckej sústavy (1-10-100, čo boli totožné číslicové významy písmen pre a – i – r). Číslicový význam dostalo v hlaholike 28 po sebe nasledujúcich písmen nezávisle od toho, či zodpovedali gréckym písmenám, alebo nie.
Väčšina súčasných bádateľov uznáva za Cyrilovu abecedu hlaholské písmo. Takmer všetci bádatelia predpokladajú, že cyrilské písmo vzniklo koncom 9. – začiatkom 10. storočia v Bulharsku.