referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Richard I. verzus Saladin
Dátum pridania: 20.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jhvh
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 739
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 9.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 15m 30s
Pomalé čítanie: 23m 15s
 
Po bitke pri Hattíne sedel kráľ Guy a jeho rytieri bezmocne na zemi a sledovali svoju porážku. Niektorí boli mŕtvi, iní ranení, ostatní neschopní žiadneho pohybu. Kráľ bol so svojimi šľachticmi vrátane Rainalda z Châtillonu a veľmajstra templárov odvedený do stanu postaveného na bojisku pre Saladína. Prijal ich pre neho s príznačnou zdvorilosťou. Vyzval kráľa Guya, aby si sadol po jeho boku, a keď videl aký je smädný, podal mu pohár studenej vody. Guy sa vďačne napil, ale keď chcel pohár podať Rainaldovi z Châtillonu, Saladín sa rýchlo obrátil na tlmočníka: „Upozorni kráľa, že som to nebol ja, ale on, kto dal tomu mužovi piť.“ Bolo totiž zvykom, že rozdeliť sa s väzňom o jedlo alebo pitie znamenalo ušetriť jeho život. Po chvíli sa obrátil k Rainaldovi a obvinil ho z množstva jeho zločinov. Rainald sa správal drzo, odpovedal hlasito a povýšene a to už Saladín nezniesol. Vytasil meč a sťal mu hlavu. Jeden arabský kronikár popísal, čo nasledovalo. Kráľ Guy, čakajúc, že je teraz na rade, sa triasol na celom tele. Sultán ho však upokojil slovami: „Nie je zvykom kráľov zabíjať sa navzájom. Tento muž však zašiel priďaleko.“51
Veľkou vlastnosťou, ktorá mala miesto v Saladínovom srdci, a ktorou sa preukázal viac kresťansky než jeho nepriatelia, bola láskavosť. 2. októbra 1187, v deň, keď moslimovia slávia nočnú Prorokovu cestu a mirādž, vstúpil víťazný Saladín so svojimi jednotkami do Jeruzalema. Dodržal slovo – nebol zabitý ani jeden kresťan. Hoci predtým povedal Balianovi, že „naložím s vami rovnako, ako ste vy zaobchádzali s obyvateľstvom, keď ste obsadili Jeruzalem a neštítili sa vrážd, zotročovania a iných ukrutností,“52 nakoniec sa po porade so svojimi radcami dohodol na miery a mesto prevzal mierovou cestou. Frankovia však nesmeli zostať v meste. Stali sa jeho zajatcami, ale bolo ich možné vykúpiť za veľmi nízku sumu peňazí. Veľmoži celkom ľahko zaplatili výkupné, ale chudobný ľud sa vykúpiť nemohol s stali sa vojnovými zajatcami. Veľké množstvo ich však bolo prepustené, pretože Saladín bol pohnutý k slzám ťažkým údelom rodín rozdelených pred odchodom do otroctva. Al – Ādil, Saladínov brat, bol taký rozrušený, že požiadal o tisíc zajatcov a na mieste ich prepustil.

Moslimovia boli pobúrení, keď videli, že bohatí kresťania utekajú so všetkým svojim majetkom bez toho, aby sa snažili vykúpiť svojich spoluobčanov. Keď moslimský historik Imad ad – Dīn videl, ako patriarcha Heraklios opúšťa mesto s vozmi, ktorých kolesá škrípali pod nákladom cenností, prosil Saladína, aby jeho bohatstvo skonfiškoval a vykúpil ostatných zajatcov. Saladín však odmietol – prísahy a zmluvy musia byť dodržané do slova a do písmena. „Kresťania všade na svete si zapamätajú láskavosť, ktorú sme im preukázali.“53 Saladín mal pravdu. Kresťania na Západe si so znepokojením uvedomili, že sa tento moslimský vládca zachoval pri dobytí Jeruzalema ďaleko „kresťanskejšie“ než ich vlastný vojaci pred pol storočím. Vznikli legendy, ktoré akosi prepožičiavali Saladínovi čestné kresťanstvo. V niektorých týchto legendách sa dokonca tvrdilo, že sultán bol tajne pokrstený. Slovo dokonalosť je odvodené od týchto hebrejských slov, ako napríklad ka – lal, ša – lam a ta – man, ktoré znamenajú zdokonaliť,, byť dokončený a byť naplnený, dospieť k dokonalosti. No keďže nikto nie je dokonalý okrem Boha ani títo vládcovia neboli stelesnená dokonalosť. Všetci sme ako mince. Máme dve strany. Jednu dobrú a druhu tú zlu. Tieto dve strany mali aj títo vodcovia. Hoci sme vám opísali iba jednu stranu a to tú svetlejšiu, pár vetami by sme ukázali aj druhú stranu. Je pravda, že mali vlastnosti ako čestnosť, zhovievavosť, láskavosť a iné, no mali aj iné vlastnosti, ktoré v určitom čase prekryli tie dobré. Richard bol určite šľachetný a ľudský panovník, ktorý bol ochotný sa s nepriateľom dohodnúť, ak to malo zachrániť nie len životy jeho vojakov, ale aj nepriateľov. No čin, ktorý vykonal v Akkone o tom nesvedčí. Ako sme sa mohli dočítať v prvej kapitole, Richard už neprial Saladínov druhý návrh na prepustenie zajatcov, ale radšej išiel za mesto a vyvraždil tam asi 3000 ľudí vrátane žien a detí. Zabil nevinné deti a ženy. Týmto činom sa zapísal do dejín ako krutovládca.54

Tiež mu nechýbala spupnosť a nedostatok sebaovládania. To sa prejavilo vtedy, keď zhodil zástavu Leopolda Rakúskeho do priekopy. Až neskôr zistil, aký fatálny následok to bude mať. Ako vieme, prejavom tohto činu bolo Richardovo zajatie cestou domou. Tu mu tiež nechýbala naivita. Zajal ho Leopold, vojvoda rakúsky, a prepustil ho až po zaplatení vysokého výkupného, ktoré Richardovu krajinu veľmi zaťažilo. No Richard sa vedel oprieť o slávu, ktorú zdedil po otcovi, a napriek manévrom Filipa Augusta zachovať svoje pozície. A ako sme už spomínali v prvej kapitole, vynikal tiež veľkou silou, smelosťou, odvahou, mal administratívny talent a iné pozoruhodné vlastnosti. Saladín tiež v určitých chvíľach neprejavoval zhovievavosť a ľudské cítenie. Máme na mysli situáciu pri obliehaní Hattínu, keď Richardove vojska trpeli smädom a Saladín sa im vysmieval priamo do očí a vylieval vodu pred nimi priamo na zem. No podľa jedného skutku nemôžeme súdiť jeho celú dušu. Či už bol taký alebo taký, predsa to bol panovník ako sa patrí. Ako sme už spomínali v kapitole týkajúcej sa jeho života, bol chválený ako štedrý vládca, zhovievavý k porazeným. Získal si povesť čestného protivníka a dokonca sa začalo uvažovať aj o manželstve jeho brata so sestrou Richarda Levie Srdce.55
Dvaja muži, dvaja vodcovia. Takí rovnakí a zároveň takí rozdielni. A to je hlavná myšlienka tejto kapitoly. Poukázať na ich povahové vlastnosti, ktoré ich spájali, a ktoré ich rozdeľovali. Mohli sme tu postrehnúť päť vybraných vlastností, ktoré mali títo vodcovia spoločné, a ktoré ovplyvnili ich činy a tiež tie, ktoré ich rozdeľovali, ale tiež ich do určitej miery ovplyvnili. Ako si ustelieš, tak budeš spať. Alebo inak povedané, čo raz spravíš, ostane ti to na celý život. Nedá sa to vymazať. Svojimi skutkami píšeš históriu. Myslíme si, že obaja vodcovia napísali kus histórie, ku ktorej sa je radosť vrátiť aj po mnohých rokoch a skúmať ju opäť.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.