Osídlenie
Po objavení Ameriky r.1492 sa zvýšil záujem o tento kontinent, najmä zo strany Portugalska a Španielska, ktoré sa ho postupne snažili kolonizovať. Avšak v kolonizačných snahách ich predstihuje Holandsko, Anglicko a Francúzsko. Giovanni Caboto v anglických službách r.1497 objavil Newfoundland. Henry Hudson a Holanďania na rieke Hudson založili r.1625 kolóniu Nový Amsterdam, dnešný New York. Jacques Cartier r.1535 sa zstavil v dnešnom Quebecu i Montreali. Španielskou osadou bola San Augustin, založená r. 1565 na Floride. R.1607-1608 založili kolónie v Quebecu a Jamestowne.
Osídlenie amerického kontinentu Angličanmi sa datuje do r.1620, kedy skupina 102 puritánskych zakladateľov mesta Plymouth v štáte Massachusetts (nazývaní aj Pilgrimfathers), v Novom Anglicku, priplávala na palube lode Mayflower z anglického prístavu Plymouth.
Do pol. 17stor. prišlo do Ameriky asi 80.000 ďalších kolonistov a zo založených osád postupne vznikajú anglické kolónie. Prišelci utláčali pôvodné obyvateľstvo- Indiánov, ktorí boli nakoniec odsunutí do vzhradených rezervácií.
Od r.1675 sa vyostrili spory medzi Anglickom a Francúzskom viedli k „7.ročnej“ vojne medzi Francúzskom a Španielskom na jednej strane a Portugalskom a Veľkou Britániou na strane druhej.

10.02.1763 bol uzatvorený prvý Parížsky mier (v prospech Anglicka), Francúzsko odstúpilo Británii Kanadu a ďalšie dŕžavy v Severnej Amerike, radu ostrovov v Západnej Indii, pobrežie Senegalu a zaviazalo sa opustiť všetky dobyté územia v RímskoNemeckej ríši. Získalo za to indické dŕžavy obsadené počas vojny Britmi. Španielsko odstúpilo Anglicku Floridu a územia západne od Mississippi, získalo späť Kubu.
Mier upevnil britskú prevahu v kolóniách, Angličania kolonizovali celé Atlantické pobrežie od Kanady až po Floridu a vytvorili 13 kolónií a osád. Anglicko bolo po vojnových sporoch finančne oslabené a tak sa rozhodlo riešiť zložitú situáciu na úkor kolonistov.
Parlament r.1651 vydal tzv.Navigačné akty (tovar z USA mohol byť do UK dovážaný len na anglických lodiach), r.1765 bol zavedený Zákon o kolkoch (všetky dokumenty a listiny museli byť okolkované), čo vyvolalo nespokojnosť kolonistov a vznik tajných spolkov ako boli Synovia Slobody, Dcéry Slobody. V r.1766 Angličania zákon o kolkoch odvolali, ale o rok nato sa novým ministrom financií v Anglicku stal Charles Townshend, ktorý schválil dane na predmety dennej spotreby ako cukor, čaj, káva.V r.1770 boli zrušené všetky okrem čaju.
V decembri r.1773 v americkom prístave Boston, nahnevaní kolonisti odmietli prevziať náklad indického čaju, prezliekli sa za Indiánov a hodili ho do mora. Ich vodcom bol Samuel Adams. Týmto aktom, známym ako Bostonské pitie čaju, začína boj amerických osád za nezávislosť.

Zástupcovia 13 kolónií sa 05.09.1774 zišli na prvom Kontinentálnom kongrese vo Philadelphii, kde sa dohodli na boji ya nezávislosť a vytvorení bojových milícií. Druhý philadelrhský snem r.1775 otvorene vyhlásil boj proti Anglicku a na čelo armád postavil bohatého plantážnika Georga Washingtona. Francúzsko, Holandsko a Španielsko vyjadrili kolóniám podporu.
04.07.1776 bol prijatý dokument Deklarácia nezávislosti, ktorý znamenal odtrhnutie kolónií od Anglicka a osamostatnenie sa od britskej koruny. Jej autorom bol Thomas Jefferson, Benjamin Franklin, John Paine.
R.1777 sa odohrala bitka pri Saratoge, kde kolonisti porazili Angličanov. R.1781 Angličanov definitívne porazení (za francúzskej pomoci) pri Yorktowne.
05.10.1783 bol podpísaný druhý Parížsky mier, Anglicko uznalo nezávislosť amerických kolónií- vznik USA.