Usporiadanie USA
Na 2. kontinentálnom kongrese r.1777 sa rozhodlo o právnom postavení jednotlivých kolónií, boli prijaté Konfederačné články (prvá ústava kolonistov- predchodca ústavy USA), ktoré vstupili do platnosti r.1781 a vytvorili konfederácou 13tich amerických štátov ,zachovávajúc suverenitu vlád, vlastný súdny poriadok každého štátu.
Štáty mali jeden spoločný orgán Kongres, (zákonodarný orgán- každý štát mal jeden hlas), chýbali im však spoločné výkonné a súdne orgány, dozerajúce na plnenie zákonov. Preto r.1787 došlo k revízii Konfederačných článkov, vzniku prvej ústavy USA, platnou od r.1788, kedy ju ratifikovali všetky štáty konfederácie. S dodatkami platí táto ústava dodnes.

Ústava
Ústava hovorí o USA ako o federácii, spoločné záležitosti riešia všetci spolu, majú spoločnú vládu, súdy. Vnútorne sú štáty rozdelené , ale navonok vystupujú jednotne. V ústave je zakotvená deľba moci; najvyšším zákonodarným orgánom je Kongres ktorý, sa skladá zo Snemovne reprezentantov a zoSenátu.
V Senáte sú 2 zástupcovia z každého štátu, jeho člen musí mať 30 rokov a 9 rokov musí byť občanom USA, volí sa na 6 ročné obdobie. Každé 2 roky sa 1/3 členov vymení.
Snemovňa reprezentantov má počet zástupcov jednotlivých štátov podľa počtu obyvateľov, jej člen musí mať aspoň 25 rokov a 7 rokov musí byť občanom USA. V Amerike aktívne volebné právo získa občan v 18r. (do1787- 21rokov).
Najvyšším orgánom výkonnej moci je prezident, volený v nepriamych voľbách (občania volia voliteľov, tí volia prezidenta na 4 roky a volí sa s ním aj viceprezident. Pasívne volebné právo má každý, kto je občanom USA od narodenia, musí mať aspoň 35 rokov. Prezident je jedinou hlavou štátu, ministri sú jeho poradcovia. Prezident vykonáva to, čo prijme Kongres. Členovia kabinetu sa zodpovedajú len prezidentovi.

Najvyššia súdna moc je zastúpená federálnym súdom (okrem toho sú súdy v jednotlivých štátoch).
Ústava USA je jednou z najstabilnejších ústav sveta. Jej súčasťou je The Bill of Rights (listina práv), prvých 10 dodatkov, prijatých ako jeden celok. Úpravy z r.1787 zožali kritiku za to, že boli priveľmi všeobecné v otázke zabezpečenia ľudských a občianskych práv. James Madison potom vypracoval 12 dodatkov, z ktorých 10 bolo prijatých. Vychádzajúc z princípov zvykového práva a z niektorých čŕt anglického Bill of Rights z r.1689, dodatky zaručovali jednotlivcovi slobodu prejavu, tlače, vyznania a zhromažďovania, právo nosiť zbraň, mať spravodlivý verejný súd pred porotou, právo nesvedčiť proti sebe, nesúhlasiť s prehliadkou bytu, so zadržaním či s krutými trestami bez súdu. Dodatky zakazovali aj ubytovanie vojakov v domoch a špecifikovali, že právomoci, ktoré neprináležia federálnej vláde, patria štátom Únie alebo ľudu. Celkovo je k ústave pripojených 27 dodatkov a platí dodnes (najvýznamnejšie dodatky- zrušenie otroctva r.1865, volebné právo žien a černochov r.1920).