Občianska vojna
Po vzniku USA v r.1783 sa pôvodné územie postupne rozšírilo kúpou napr. Louisiany od Francúzov a Floridy od Španielov, Aljašky od Rusov, zmluvne alebo dohodou napr. Oregon od Anglicka, anexiou napr. Texasu, Colorada a Kalifornie. V pol. 19stor. územie USA siahalo od Atlantického oceánu k Tichému a od Kanady až po Mexický záliv. Po hospodárskej stránke vznikajú rozdiely medzi Severom a Juhom; Sever- priemysel, železnice, továrne, dominantné postavenie má buržoázia; Juh- poľnohospodárstvo, bavlníkové/ryžové/trstinové plantáže, zneužívanie práce otrokov.
V roku 1854 vznikla Republikánska strana, ktorá bola proti rozširovaniu plantážnictva a otrokárskeho systému, čím reprezentovala ekonomické záujmy severanov. Postupne začalo jej radikálnejšie krídlo žiadať úplné zrušenie otroctva v zmysle ústavy USA. Južanskí plantážnici boli závislí na práci otrokov. Situácia sa vyostrila r.1860, keď sa prezidentom stal člen Republikánskej strany Abraham Lincoln, ktorý odmietol rozšírenie otroctva do nových území ako to požadovali južania a takisto zamietol ich možnosť odtrhnúť sa. Následne nato sa 11 južných štátov postupne odtrhlo od Únie a r.1961 vytvorili Konfederáciu amerických štátov s hlavným mestom Richmondom v štáte Virgínia. Za prezidenta si zvolili Jeffersona Davisa.

V apríli 1861 vypukla občianska vojna (Juh proti Severu), keď vojská Konfederácie prepadli vojenskú základňu Únie Fort Sumter. V nasledujúcich týždňoch po útoku sa severu i juhu zmocnilo vlastenecké nadšenie. Juh rátal s tým ,že urobí vojnu pre Úniu, tak finančne náročnou, až bude nakoniec musieť uznať nezávislosť Konfederácie. Sever chcel potlačiť povstanie a obnoviť autoritu federálnej vlády v odtrhnutých štátoch. Prvá bitka sa odohrala pri Bull Run/Manassas (Virgínia) 21.júla1861, Konfederáciu viedol Beauregarde, Úniu McDowell. Porážka Severu.V polovici februára dobyli jednotky Únie pod vedení Granta pevnosť Fort Donelson, v lete najväčšie mesto amerického juhu New Orleans. Juh ako prvý zaviedol všeobecnú brannú povinnosť, Sever ho nasledoval.
Na začiatku boli v prevahe vojská Konfederácie, ale1.januára 1863 Lincoln vydáva Proklamáciu emancipácie otrokov, ktorou zrušil otroctvo v búriacich sa častiach Ameriky. Po tomto vyhlásení sa k jednotkám Únie pridáva množstvo otrokov, ktorí opustili plantáže, aby bojovali za svoju slobodu (ku koncu vojny sa k armáde pripojilo 200.000 černochov).V apríli 1865 vojská Únie pod vedením Granta dobyli mesto Juhu Richmond a 9.apríla 1865 v Appomattox Court House (budova súdu) prijal generál Lee, vodca jednotiek Konfederácie, kapitulačné podmienky, diktované generálom Grantom, čo vyvolalo nadšenie medzi Severanmi. Len päť dní po vojne- 4.apríla 1865, po schôdzi vlády, A.Lincoln navštívil Fordove divadlo, kde bol zavraždený južanským patriotom Johnom Wlikesom Boothom. Všeobecnú radosť vystriedal smútok a pomstychtivé nálady voči bývalým južanským rebelom.

Počas 4 rokov konfliktu zahynulo 635.000 mužov, vojna pohltila miliardy dolárov a zanechala spustošenú krajinu. Na strane druhej však ukončila otroctvo černochov a obnovila jednotu USA .Najdôležitejšou otázkou sa stala povojnová obnova Severu a Juhu. Po skončení občianskej vojny do r.1877 hovoríme o období rekonštrukcie, kedy sa vyrovnávali rozdiely medzi Severom a Juhom. Život na Juhu sa zmenil. Začala sa rozvíjať textilná malovýroba, tabakový priemysel, rástla priemyselná výroba (továrne), drevospracujúci priemysel. Bavlníkové latifundiá buď zanikli, alebo sa rozpadli na menšie celky. Vďaka tomu sa USA čoskoro zaradili na popredné miesto medzi priemyselnými mocnosťami sveta.

Ku-Klux Klan
bola ilegálna americká organizácia presvedčená o nadradenosti bielej rasy, ktorú založili vojaci Konfederácie hneď po skončení občianskej vojny r.1866 v Tennessee. Označenie Ku-Klux pochádza zo starogréckeho slova kyklos- krúžok. Členovia klanu, takmer pol milióna, sa postavili proti politike federálnej vlády, ktorá v rámci rekonštrukcie umožnila černochom voliť a obsadiť rôzne mocenské pozície. Používali zastrašovanie, teror, obliekali sa do bieleho rúcha a masky a popravovali tzv. emancipovaných černochov uplatňujúcich svoje základné práva napr. boli voliť.