/archaické obdobie 800-500r. pnl/
S nástupom nového obdobia- a ďaľšieho rozmachu súvisí používanie nového hláskového písma alfabety (na základe doplnenej fenickej abecedy), upevnenie otrokárskeho zriadenia a pokračujúci pohyb obyvateľov, ktorý zosilnel až vyústil do veľkej gréckej kolonizácie. Vznikali nové mestá, najmä vo vlastnej domovine a na ostrovoch Egejského mora, na Sicílii a južnom Taliansku /Megalé Helas- Veľké Grécko/. Založili pás pobrežných miest v Azovskom, Čiernom mori, dostali sa až do Jadranu a západnejšie dali vznik predchodcovi Marseille. Keby sme chceli dnes navštíviť okrajové kolónie Grékov, museli by sme prekročiť hranice asi dvadsiatky štátov. Novovzniknuté osady výbojne neprenikali do vnútrozemia, skôr sa v nich prejavili rodení obchodníci. Vyvážili neprítomnosť alebo nedostatok niektorých komodít na Peloponéze. Z historického hľadiska je zaujímavé, že Gréci necítili potrebu vzniku jedného mocného štátu s centralistickou mocou úzkej elity, ale ich polis si zachovali štatút nezávislých celkov, voľne združených, s vlastnou vládou, obchodnými prepojeniami, navonok sa javiaci ako silnejúci celok. Najdôležtejšiu úlohu mali dva polis- Sparta a Atény.

Sparta
Osídlenie vzniklo v 16.- 15: storočí pnl. Bolo obsadené gréckymi kmeňmi Dórov, ktoré si podmanili tunajšie obyvateľsvo. Pomer utláčaných a utláčateľov definoval vývin riadenia a pretvorenie Sparty na vojenský štát. Obyvatelia sa delili na perioikov, ktorí boli slobodní, ale nemali politický hlas a heilótov, búriaceho sa a zotročeného ľudu. Asi v 8.stor. pnl. sa prvýkrát prideľovala pôda nemajetným a územie bolo hierachicky rozdelené. Spartské zriadenie bolo veľmi stabilné a vydržalo takmer bez zmien. Na čele stála 30-členná rada starších /gerusia/, doživotne volených, zákonodarný zbor, vláda a súd v jednom. Z toho boli dvaja králi /archagéti, basileovia/, ktorí mali v čase vojny neobmedzenú moc. Ľudový snem /apella/ pozostával zo všetkých plnoprávnych občanov, schádzal sa raz za mesiac a rozhodoval o zásadných otázkach predložených gerúziou- o vojne, mieri. Pre dozor nad kráľmi bol vytvorený zbor piatich eforov, volených ročne. Z kontrolnej ustanovizne sa stal orgán všeobecnej štátnej kontroly s rozhodujúcim vplyvom.

Atény
Najstaršie stopy sa datujú od 4.tisícročia pnl. Po príchode Iónov Pelasgovia ustúpili a do 15. storočia sa stalo významným strediskom. Vláda dvoch dynastií kráľov a nasledujúca aristokratická vydržala do 7.storočia pnl. V časoch aristokratov stáli na čele archonti (najprv jeden doživotne, potom na 10 rokov, neskôr zbor deviatich volených na rok). Z toho eponymos bol niekto ako predseda vlády, polemarchos-minister vojny a basileos-najvyšší duchovný. Tomuto zboru bol nadriadený aeropagos, najvyšší kontrolný a štátny orgán zložený z bývalých archontov. Úrady boli vykonávané bezplatne a úradníci si sami museli hradiť náklady. To si mohli dovoliť len najbohatší, a preto moc mala aristokracia.

Po spore so susedmi Atény prišli o svoj prístav Pireus a ľud sa začal búriť. Solón, kráľovský potomok, sa vypravil do boja a po úspešnom ťažení dostal za úlohu zabrániť aténskej občianskej vojne. Bol zvolený za archonta s mimoriadnymi právomocami, r.594 vypracoval novú ústavu, nové zákony a majetkovú reformu. Vyhlásil všeobecnú amnestiu okrem vrahov a vlastizradcov, vykúpil Aténčanov z otroctva na ťarchu mestskej pokladnice, razil mince, ustanovil právo každého občana odvolať sa proti rozhodnutiu úradov na súd. Zaviedol timokraciu- odstupňovanie práv a povinností na základe majetkových pomerov, rozdelil obyvateľov do 4 majetkových tried. Zriadil najvyšší súd /heliaia/. Fungovanie nových pravidiel upevnil, paradoxne, tyran (=vládnutie jednej osoby, historicky pozitívne, tyrania sa postupne menila z ideovej na osobnú prospechársku) Peisistratos, od r.560 pnl. Zavládol všeobecný rozvoj, budovala sa Akropola, pozemková reforma pridelila pôdu roľníkom. Po jeho smrti r.527 pnl. prevzali moc jeho dvaja synovia. Postupne ľud docielil odstránenie tyranov, a keď r.510 obkľúčil Akropolis, splnomocnený snem určil Kleistenesa, ktorý vytvoril novú ústavu na základe Solónových prvkov, ktorá navyše zaviedla politickú rovnosť občanov. Vznikla nová krajinská hierarchia, zaviedlo sa posuvné vládnutie určené žrebom. Predimenzovanou ochranou pred tyraniou sa stal ostrakismos- črepinový súd, kde sa každoročne posudzovala prítomnosť potenciálneho tyrana. Keď bola odpoveď kladná, o 6 mesiacov sa hlasovaním určilo jeho meno a bol na 10 rokov vyhostený, pri zachovaní cti a majetku.

/klasické obdobie 500-338r. pnl/
Nasledujúce klasické obdobie sleduje rast silnejúceho útvaru Peržanov, prenikajúcich z Malej Ázie a ohrozujúcich grécke osady. Spočiatku obe zriadenia udržiavali priateľské, kultúrne a obchodné styky, avšak územné nároky rozrastajúceho sa perzského impéria boli neudržateľné. Perzia si podmanila západné pobrežie, niektorým mestám (ktoré sa vzdali bez odporu) nechala fiktívne výhody, iné kruto zotročila. Naviac začali Peržania ako obchodníkov uprednostňovať Feničanov. Keď polis Milét prišiel r.498 pnl. o svoje perzské výsady, pod vedením tamojšieho tyrana zvrhli perzského miestodržiteľa v Sardách. Bol to však len ťažko udržateľný stav, preto požiadali o pomoc pevninské polis, čo okamžite využila Perzia ako zámienku na napadnutie Grécka. Perzský kráľ Dareios I. dobyl spupný Milét 600 fenickými loďami r.494 pnl. a o dva roky neskôr chcel už zaútočiť na Grékov v Európe.