referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oto
Nedeľa, 5. decembra 2021
Helalda
Dátum pridania: 28.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: istarion
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 320
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 15m 0s
Pomalé čítanie: 22m 30s
 
Staroveké Grécko
osídlenie
Najstaršie stopy po človeku sa našli z čias pred 60-50 tis. rokov v jaskyni v Petralone na Chalkidike, potom v Epeire, Megaride, Tesálii. Najstaršie trvalé osídlenia pochádzajú z r.6250 pnl., ale hodnotné pamiatky pochádzajú až zo začiatku 3.tisícročia pnl., keď Grécko prežívalo svoju mladšiu dobu kamennú. Prvopočiatky civilizácie sa objavili na južných ostrovoch Egejského mora-išlo o krétsku alebo minojskú kultúru.

minojská kultúra
Prví ľudia sa tu objavili na prelome 6. a 5. tisícročia pnl. Žili v jaskyniach. Okolo r.2800 pnl. zaplavili Krétu noví prisťahovalci. Veľa sa o nich nevie, prevláda názor, boli Indoeurópania a prišli z východu- stotožňujú sa s Homérovými Eteokréťanmi, ktorí si udržali svojbytnosť až do helenistických čias (ich posledné mesto Praisos stratilo politickú samosprávu až r.140 pnl.). Ich príchod naštartoval bronzovú dobu o štvrť tisícročia skôr ako v okolitom svete. V časoch, keď prví Gréci prichádzali na Peloponézky polostrov, obyvatelia Kréty už budovali mestá (doteraz archeológia objavili 130 miest), či skôr palácové komplexy (palác na Knosse, kde báje umiestnili labyrint a obludného Minotaura, postavený okolo r.2000 pnl., pozostával 1300 miestností a siení, kanalizácia, kúpeľne, antiseizmická architektúra stien, niektoré bloky mali až päť poschodí) a prístavy. Poznali vozy, stavali dláždené cesty, boli prvou námornou veľmocou ovládajúcou Stredomorie, obchodovali s Egyptom aj Sýriou. Tu vzniklo najstaršie písmo v Európe-podľa pečatných tabuliek z 2. tisícročia pnl. dokladujeme používanie hieroglyfov a krétske lineárne písmo A, ktoré je stále nedešifrované. Z neho alebo popri ňom sa vyvíjal lineárny typ B, rozlúštený Angličanmi M.Ventrisom a J.Chadwickom.
Je dokázané, že k stykom medzi Krétou a ďaľším kultúrnym centrom Mykénami došlo najneskôr v 16.stor. pnl. a bez akýchkoľvek dohadov môžme povedať len to, že Kréta pravdepodobne viac ovplyvňovala pevninu od r.1550 a pevnina Krétu po r.1450 pnl. Pohltenie ostrova mykénskou kultúrou bolo asi spojené s prírodnou katastrofou- výbuchom ostrovného vulkánu Téry=Santorinu okolo r.1500-1450 pnl.

kykladská kultúra
Tvorila spolu s Krétou geografickú, ale aj etnickú jednotu. Datuje sa od 3. tisícročia pnl., situovaná v Egejskom mori na ostrovoch Naxos, Syros, Téra, Paros, Delos. Známe je najmä kykladské umenie, reprezentované mramorovými soškami nahých žien- „idoly“.

/mykénske obdobie 1660-1200r. pnl/
mykénska kultúra
Jej hlavným centrom boli Mykény. Ľudia tu sídlili od 3. tisícročia pnl. a prví obyvatelia boli Pelasgovia- pôvodní obyvatelia Peloponézu. Hradby vraj postavili Kyklopovia, miestami sú až 9 metrov široké a jednotlivé kvádre vážia v priemere 10 ton. Známa je „Levia brána“, dvojmetrový reliéf s dvoma levicami a stĺpom krétskeho typu.

grécke kmene
Okolo r.2000 pnl. prichádzajú do Grécka kmene Helénov, ako sa Gréci sami nazývajú. Hlavný prúd tvorilo etnikum Achájcov a zabral takmer celý polostrov, asimilovali Pelasgov a základňu si vybudovali práve v Mykénach. Postupne obsadili okolité územia a ostrovy a nakoniec pristáli na Kréte.
Druhú vlnu prisťahovalcov predstavovali Iónovia, usadili sa v Atike a vytvorili si stredisko v Aténach. Ailovia osídlili severné oblasti Grécka.

/homérske obdobie 1200-800r. pnl/
Osídľovanie zavŕšili im príbuzní Dórovia okolo r.1200 pnl., ktorí si privlastnili achájske územia silou, zotročili obyvateľstvo, zničili hrady, zastavili nabiehajúci civilizačný pokrok; Gréci dokonca zabudli počas 4. storočí písať. Jediným svedectvom tejto periódy dejín sú cykly gréckych mýtov a bájí, z ktorých najpozoruhodnejšie zachytil a prerozprával Homér. Jeho Ilias a Odysea, majúce 27 803 veršov, zachytávajú koniec trójskej vojny okolo r.1250 pnl. a obdobie krátko po nej (na ich základe objavil Schlieman Tróju na pobrežnej línii dnešného Turecka). Druhý cyklus sa nazýva tébskym podľa rovnomenného mesta a tretím cyklom je rozprávanie o najväčšom héroovi- Heraklovi. Hodnota týchto zápiskov popri umeleckej predstavuje aj historickú , ale nie vždy hodnoverne podloženú. Dozvedáme sa o stále pretrvávajúcom rozdrobení Grékov na jednotlivé kmene a rody, vládnuce na menšom vymedzenom území. Základom bol rod /genos/, z rodov sa skladali bratstvá /frátrie/, z bratstiev kmene /fýly/ a z nich kmeňové zväzy. Rod bol pevnou jednotkou, na čele stál starešina /archón/, tvoriaci poradný orgán pre volených a neskôr dedičných náčelníkov, kráľov /basileov/. Najpočetnejšou vrstvou ľudí bol slobodný ľud /demos/, nižšiu spoločenskú vrstvu, potomkov pôvodných obyvateľov, schudobnených roľníkov, cudzincov tvorili théti. Najnižší stupeň presdstavovali otroci /dúloi/.Po čase moc prebrala rodová aristokracia, pár bohatých urodzených ľudí zakladajúcich si na pôvode.
Príchod Dórov bol súčasťou väčšieho pohybu barbarských kmeňov v egejskom svete, ktorý ho za sto rokov etnicky pretvoril (napr. zmizla Chetitská ríša). Po troch storočiach bojov o nadvládu medzi gréckymi kmeňmi sa ich územia ustálili a v málo zmenenej podobe pretrvali až do antického Grécka:
-Dórovia zaujali južné oblasti (Peloponéz bez Korintského zálivu, južné Dokedanézy s Rodom a pruh juhozápadnej Ázie. Mestá Sparta, Piza, Elis, Korint, Knidos, Halikarnas)
-Iónovia sa udržali vo východnej časti krajiny (Atika s Aténami, Euboia, ostrovy v Egejskom mori, v Malej Ázii Milét, Kolofón, Efez, Smyrna)
-sever stále obývali Ailovia (Tesália, Magnézia, Boióta, Fokida, ostrov Lesbos)
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.