referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Sobota, 16. októbra 2021
Reformácia a 30ročná vojna
Dátum pridania: 05.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: istarion
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 037
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
Reformácia

Slabá moc cisára, rast moci ríšskych kniežat a samostatná politika severonemeckých miest (obchodný spolok Hanza) spôsobili, že v Nemecku sa nepodarilo vytvoriť jednotný štát. Od r.1438 si Habsburgovci udržali cisársku hodnosť, nespokojnosť vyvolávalo vykorisťovanie Nemecka Rímom a katolícka cirkev, ktorá vlastnila až tretinu pôdy a vyberala vysoké poplatky za cirkevné úkony. Reformácia je hnutie za zmenu cirkvi, predchádzalo mu Avignonské zajatie pápežov r.1309- 1378, schizma a viacpápežstvo r.1378- 1417.

V prvej fáze presadzovala svoje záujmy šľachta a meštianstvo (Ján Wicklif a povstanie Watta Tylera r.1381; Ján Hus a husitské hnutie a bazilejské kompaktáta r.1436). V druhej fáze sa na čelo odboja postavil Martin Luther, augustiánsky mních a profesor na univerzite vo Wittenbergu. 31. októbra 1517 vyvesil na dvere kostola 95 téz s kritikou katolíckej cirkvi: odmietal predaj odpustkov, celibát, pápežský a kňažský úrad, hlásal chudobu, nepotrebnosť žobravých rádov, prijímanie oboma spôsobmi, uplatnenie národných liturgických jazykov,… Lutheránska viera si získala mnoho prívržencov a r.1521 pápež Lev X. Luthera bulou označil za kacíra, ktorý musel obhajovať svoje učenie na sneme Svätej ríše rímskej v meste Worms. Aj svetský stav ho wormským ediktom označil za kacíra a Karol V. naňho uvalil ríšsku kliatbu. R.1522 preložil Bibliu do nemčiny na hrade Wartburg, pod ochranou Fridricha Falckého, saského kniežaťa. Ďalším predstaviteľom bol chudobný kazateľ Tomáš Munzer, radikálnejší odporca cirkvi, pôsobil v Durínsku, združoval roľníkov v tajnom spolku.

Reformácia vyústila do sedliackej vojny, začala sa v južnom Nemecku, hlavní vodcovia Munzer a Michal Geismaier, avšak povstalci sa nevedeli zjednotiť a r.1526 boli porazení šľachtou a organizátori popravení.

R.1530 Filip Melanchton vydal Augsburskú konfesiu, spis o evanielickom náboženskom vierovyznaní. Protestantské kniežatá a mestá r.1531 vytvorili šmalkaldský spolok, ktorý bol tŕňom v oku katolíkov- Habsburgovcov. Vypukla šmalkaldská vojna a na jar 1547 Karol V. s bratom Ferdinandom I. spolok porazili. R.1555 bol nakoniec podpísaný Augsburský náboženský mier, zrovnoprávňujúci obe strany (katolícku ligu, protestantskú úniu) a so zásadou cuius regio eius religio.
Osobitou bola švajčiarska reformácia. Švajčiarsko dosiahlo nezávislosť od Rímskonemeckej ríše r.1499. Odboj voči cirkvi začal zurišský farár Ulrich Zwingle r.1519, padol v bojoch proti katolíkom. V pol. 16.stor. v Ženeve začal pôsobiť francúzsky reformátor Ján Kalvín, učil o predestinácii.

V Anglicku sa vytvorila anglikánska cirkev s panovníkom ako jej hlavným predstaviteľom, iniciátor bol Henrich VIII. r.1534, tzv. supremačný akt.

Protireformácia

Katolícka cirkev stratila vládu nad veľkou časťou Európy, snažila sa zamedziť refomám. R:1543 španielsky šľachtic Ignác z Loyoly založil Tovarišstvo Ježišovo (Societas Jesu) alebo jezuitský rád s úlohou propagovať vieru. V r.1545- 1563 zasadal Tridentský koncil, ktorý vyhlásil nezmieriteľnosť s protestantmi, upravil pomery v cirkvi, zakázal kupčenie s odpustkami a úradmi.

30ročná vojna

Bol to prvý celoeurópsky ozbrojený konflikt. Príčniy tkveli vo vzájomnom hospodárskom previazaní krajín Európy, v politickej snahe španielskych a rakúskych Habsburgovcov ovládnuť maximum územia, v národnooslobodzovacom boji Švajčiarska a Nizozemska a v neposlednej rade v náboženskom rozpore medzi katolíckou ligou a protestantskou úniou. V augsburskom mieri sa katolíci zaviazali, že nebudú rekatolizovať a evanielici nebudú ničiť kláštory.

Katolícky juh Nemecka začal r.1607 rekatolizovať Donauvert, Habsburgovci odmietli v Čechách uznať Rudolfov majestát z r.1609, ktorý zaručoval demokratickú slobodu náboženstva.

České dejstvo r.1618- 1620

21. mája 1618 bol zvolaný český protestantský snem v Prahe, došlo ku druhej pražskej defenestrácii katolíckych hodnostárov. Zhodili Habsburgovcov z trónu a za kráľa si zvolili Fridricha Falckého. 18 novembra 1620 došlo k ozbrojenému stretu pri Bielej hore s vojskami katolíckej ligy na čele s Tilly-om, české stavy boli porazené, Fridrich ušiel, nastalo pobielohorské obdobie temna, konali sa popravy. Keď r.1628 vyšiel zákon o jednotnom katolíckom vierovyznaní, začali masové emigrácie protestantov.

Nemecké dejstvo r.1620- 1623

Habsuburgovci prenasledovali Fridricha Falckého, porazili ho r.1623. Ich vojská postupujú ďalej na západ a vytláčajú protestantov k dánskym hraniciam.

Dánska vojna r.1625- 1629

Dáni s kráľom Kristiánom IV. vstupujú do vojny, porazil ich Albrecht z Vadlštejna so svojou žoldnierskou armádou. Dáni museli podpísať Lubecký mier. Ferdinand II. vydal reštitučný edikt a všetci protestanti museli vrátiť majetky. Albrecht sa snažil ovládnuť Baltské a Severné more, chcel posilniť absolutizmus Habsburskej ríše, čo však vyvolalo odpor a samotný Ferdinand II: ho prepustil.

Švédska vojna r.1630- 1635

Švédi sa cítili ohrození prítomnosťou habsbuských vojsk na severe Nemecka, preto Gustáv Adolf na pomoc vyslal armádu a úspešne postupovali. Ferdinand II. povolal späť Albrechta z Vadjštejna, ten neskôr viedol politiku proti Habsburgovcom, dali ho zavraždiť. Po jeho smrti pristúpili na mierové rokovania r.1635.

Francúzsko- Švédska vojna r.1635- 1648

Vstupom Francúzska s kardinálom Richelieu, ktoré bojovalo proti španielskzm a rakúskym Habsburgovcom, sa boje presunuli z Nemecka aj do Talianska, Španielska a Nizozemska. Na konci vojny sa prejavila únava oboch strán, pristúpilo sa na mierové rokovania v mestách Osnabruck a Munster a r.1648 sa zrodilWestfálsky mier. Obnovil platnosť Augsburského mieru, Švédi získali ústie Odry, Labe, Wesery, Francúzi Alsasko a mestá Metz, Toul a Verdun. Rozdrobené nemecké štátiky mali suverenitu, ak nebola v rozpore so záujmami cisára. Švajčiarsko a Nizozemsko dosiahlo de iure svoju nezávislosť. Zrušil sa reštitučný edikt, Habsb. monarchia si upevnila svoje pozície.

Francúzi bojujú so Španielmi až do r.1659, kedy uzavreli Pyrenejskú zmluvu.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.