Anglická revolúcia
Bol to boj medzi anglickým kráľom Karolom I. a parlamentnou opozíciou, ktorý viedol k poprave kráľa, zrušeniu monarchie a vyhláseniu republiky. V Anglicku sa silne rozvíjali kapitalistické výrobné vzťahy. V 17.stor. sa politické kráľovské výsady stali pre buržoáziu a novú šľachtu nepotrebnými. Ich zástupcovia v dolnej snemovni nadobudli väčší význam ako horná snemovňa so starou šľachtou a odmietali schváliť zvýšenie daní. Absolutistické snahy kráľa Karola I. Stuarta narazili na odpor už v r.1628, kedy parlament vydal petíciu práv, v ktorej označil vyberanie daní bez parlamentného súhlasu a väznenie osôb bez súdneho rozhodnutia za protizákonné. Karol petíciu odmietol a r.1629 rozpustil parlament. V nasledujúcich desiatich rokoch sa odpor voči kráľovi stupňuje. Popudil si proti sebe nielen parlament, ale aj prívržencov rôznych náboženských zoskupení. Jeho vystúpenie proti presbyteriánskej cirkvi v Škótsku v roku 1639 narazilo na ozbrojený odpor Škótov. Kráľ nemal dostatok prostriedkov na ozbrojenú intervenciu v Škótsku, preto bol r.1640 nútený znovu zvolať parlament, aby odsúhlasil výber mimoriadnych daní. Ten však žiadal potrestať kráľových poradcov a preto ho Karol o 14 dní nato rozpustil (krátky parlament). Panovníkov vojenský neúspech viedol v novembri 1640 k opätovnému zvolaniu parlamentu, ktorý vykonával svoju funkciu nasledujúcivh 13 rokov. Na jeho žiadosť bol v máji 1641 popravený lord Strafford a r.1645 arcibiskup Laud. Napätie medzi kráľom a parlamentom vyvrcholilo veľkou protestnou parlamentnou remonštráciou (protestom) v r.1641, keď sa kráľ pokúsil zatknúť vodcu opozície Johna Pyma.

R.1642 vypukla občianska vojna. Vzniklo hnutie levellerov- mestské a vidiecke radikálne vrstvy a inteligencia, rovnostárov snažiacich sa o rozšírenie politických práv jednotlivca, z ktorého sa vyčlenila skupina diggerov - kopáčov, presadzujúcich dokonca majetkovú rovnosť. Ďalej tu boli independenti- mešťania, drobní obchodníci, ktorí chceli mať rovnaké práva, demokratizáciu cirkvi, odporcovia katolicizmu, boli za úplný rozchod s kráľom a žiadali republiku. Presbyteriáni boli najmä bankári, veľkoobchodníci a bohatá šľachta, umiernení a ochotní uzavrieť s monarchiou kompromis. Parlamentná armáda menovala dôstojníkov podľa schopností a nie podľa pôvodu, r.1644 zvíťazili pri Marsten Moore. Vojna vyvrcholila v júni 1645 bitkou pri Naseby, kde boli kráľovské vojská porazené parlamentnou armádou vedenou Oliverom Cromwellom. Kráľa zajali, utiekol, chytili ho a 30.januára 1649 bol v Londýne popravený. 19.mája bola zrušená monarchia i snemovňa lordov a Anglicko sa stalo republikou.

R.1651 boli v Anglicku vydané Navigačné akty, podľa ktorých tovar mohol byť do Anglicka dovážaný len na anglických lodiach, čo malo obmedziť vplyv Holandska. Holandsko vstúpilo do vojny (r.1652- 1654), ale bolo porazené. R.1653 vyhlásila anglická armádna rada Instrument of Government, prvú písanú ústavu. Cromwell bol vymenovaný za lorda protektora. Už r.1655 dal rozpustiť parlament a nastolil prísnu diktatúru. Po jeho smrti nastupuje jeho syn Richard, ktorý sa po roku vzdal vlády. Preto bol parlament nútený vyriešiť otázku nástupníctva. Nakoniec sa priklonil k reštavrácii Stuartovcov a k obnoveniu monarchie. Na základe bredskej deklarácie (prísľub zmien vlastníckyh, cirkevných pomerov) na trón nastúpil Karol II., syn popraveného Karola I., a pokračoval v absolutistickej politike svojho otca. Ďalší konflikt s parlamentom sa vyostril až r.1688 za jeho syna Jakuba II., ktorý bol zosadený za jeho rekatolizačné snahy. Opozícia povolala princa Viliama III. Oranžského, holamdského miestodržiteľa, čo nazývame Slávnou revolúciou. Jakub utiekol do Francúzska. Viliam Oranžský r.1689 vydal Bill of rights- Listinu práv, v ktorej sa zaviazal vládnuť za pomoci parlamentu a uznávať výdobytky revolúcie, čo znamenalo nastolenie konštitučnej monarchie. O miesto v parlamente medzi sebou súperili dve strany- toryovia (veľkoburžoázia, konzervatívci) a whigovia (liberáli). R.1707 vznikla politická únia Anglicka a Škótska. Pre tento celok sa zaužíval názov Veľká Británia.