Nizozemsko sa rozkladalo na území dnešného Belgicka, Luxemburska a Holandska. R.1477 uzavrel Maximilián Habsburský manželstvo s Máriou, dedičkou zosnulého burgundského vojvodu Karola Smelého, ktorá do manželstva ako veno priniesla Nizozemsko. Po čase sa Nizozemsko stalo najvyspelejšou krajinou ríše Habsburgovcov, rozvíjal sa obchod, remeslá, finančníctvo.
Nizozemská revolúcia bola úspešným odbojom holandských stavov a ľudu proti Španielom v 2.pol 16.stor. Vyvrcholila odtrhnutím holandských provincií od habsburského Španielska a vytvorením nezávislého štátu. Oblasť nazývanú Nizozemsko tvorili krajiny dnešného Beneluxu, grófstvo d´Artois a Henegalsko. V 16.stor. patrilo Nizozemsko Španielsku. Bolo delené na 17 provincií- Severné provincie (Holland, Zeeland, Utrecht,...) boli založené na manufaktúrnej výrobe a obchode, preto dominantnou sociálnou skupinou bola buržoázia. Južné provincie (Flámsko, Brabantsko,…) ťažili najmä z obchodného prístavu Antverpy, no vo výrobe prevládalo poľnohospodárstvo. Sever bol protestantský a juh katolícky. Každá nizozemská provincia mala svojho miestodržiteľa.

V r.1516 sa španielskym kráľom stal Karol I. (Karol V. rímskonemecký cisár). Po Karolovej abdikácii v r.1556 na španielsky trón nastúpil jeho syn Filip II. Filip sa snažil pripútať Nizozemsko pevnejšie k Španielsku, a tak postupne obmedzil vplyv stavovských zhromaždení. Proti jeho úsiliu o absolutistickú vládu narastal odpor šľachtickej opozície. Filip II. vymenoval do funkcie generálneho miestodržiteľa nizozemských provincií Margueritu Parmskú. Za jej pôsobenia sa odpor v Nizozemsku vystupňoval. Vysoká šľachta vedená Viliamom Oranžským (miestodržiteľom Brabantska) najprv so Španielmi vyjednávala. Keď však boli jej požiadavky odmietnuté, utvorila v r.1565 v Brede zväz opozičnej šľachty. R.1566 jeho zástupcovia (aj gróf Egmont a admirál Hoorn) odovzdali v Bruseli miestodržiteľke petíciu. Snaha o rekatolizáciu nizozemských provincií viedla k ľudovým nepokojom, ktoré v r.1566 prerástli do obrazoboreckého hnutia. Filip II. vzápätí odvolal miestodržiteľku a na jej miesto vymenoval vojvodu z Alby, ktorý na čele armády vtiahol v r.1567 do Bruselu. Kruto zasiahol proti opozícii a nechal popraviť 8.000 ľudí, medzi inými aj Hoorna a Egmonta (r.1568). Represálie iba vystupňovali všeobecný odpor. Vojvoda z Alby zavádza krutú daň- alcavala.

Ozbrojené skupiny gézov (lesní a morskí) a radikálna drobná šľachta začínajú s podporou Anglicka a Nemecka partizánsku vojnu proti Španielom. Lesní gézovia boli porazení. Morskí gézovia hľadali útočisko v Anglických prístavoch, no kvôli hroziacej vojne so Španielskom ich Anglicko vypovedalo z krajiny. V r.1572 sa morskí gézovia zmocnili prístavu Brielle na severe Nizozemska a dali tak znamenie na všeobecné povstanie v severných provinciách. To stratilo svoj ľudový charakter, lebo buržoázia poskytla peniaze na budovanie loďstva- financovala vojnu. Vďaka úspechom povstalcov bola v r.1573 ustanovená Dordrechtská únia (oslobodené Zeeland, Holland, Friesland a Utrecht) na čele s Viliamom Oranžským. Vyhlásili rovnoprávnosť vierovyznaní. R.1579 vznikla Utrechtská únia združujúca provincie Dordrechtskej únie a aj niektoré brabantské a flámske mestá (Geldern, Gronigen, Overijssel), čím bol položený základ nezávislého štátu- Spojených nizozemských provincií (r.1581). Južné provincie ako Arraská únia (vojvoda z Parmy) uznali nadvládu Španielska. R.1588 sa severné provincie spojili s Anglickom a porazili španielske loďstvo, do koalície sa neskôr pridalo aj Francúzsko. Toho roku vznikla Republika Spojených provincií Kalvínskej viery. Začiatkom 17.stor. sa Nizozemsko/Holandsko stáva najvyspelejšou krajinou v Európe. Vznikajú dve obchodné spoločnosti- Východoindická obchodná spoločnosť r.1602, ktorá obchodovala s Indiou a Západoindická spoločnosť r.1621, obchodujúca s Amerikou. Vojna sa skončila až v r.1609, kedy Spojené nizozemské provincie uzavreli so Španielskom 12ročný mier. Definitívne uznanie ich nezávislosti potvrdil Vestfálsky mier r.1648.