Nálezy pravekého človeka na našom území

Nálezy pravekého človeka na našom území
Vznik umenia chápeme ako dlhodobý, neobyčajne zložitý proces vývoja ľudskej spoločnosti. Umenie sa začalo rozvíjať, keď človek dospel na určitý stupeň myslenia, umožňujúci mu vyjadriť svoj vzťah k okolitému svetu nielen pomocou reči, ale aj vizuálne – obrazom. Objasnenie procesu formovania sa estetického cítenia ľudstva nám poskytuje výtvarné umenie, ktoré vzniklo už v predhistorickej dobe. Prostredníctvom kresieb na stenách jaskýň, drobných sošiek vyrezaných z kostí zvierat a kultových predmetov človek vyjadroval svoje názory na svet a prostredie, v ktorom žil. V nich ožívala fantázia, realizovali sa jeho predstavy a odrážal sa ustavičný boj s prírodou. Tento zápas s prírodou sa stal predmetom prvého výtvarného prejavu. Vo všetkých veciach videl človek nadprirodzené sily, veril, že každá vec, živá bytosť či zviera má nejakého ducha, ktorého sa bál, a preto vyvíjal úsilie, aby si získal jeho priazeň a ochranu. Tak vznikla prvá forma kultu = fetišizmus.
Architektúra – prvé stavebné pokusy úzko súviseli s celkovým spôsobom života vtedajšieho človeka. Pračlovek staval drevené chatrče a stavby, ktoré boli zasadené na koloch v plytkých vodách alebo močiaroch, a tak si zabezpečoval ochranu pred divou zverou. Náboženský kult našiel výraz v prvej monumentálnej architektúre, ktorá patrí k najzvláštnejším pamiatkám predhistorickej doby. Tieto výtvory, zhotovené z neopracovaných balvanov, tzv. megalitické stavby, sú jednoduché kultové stavby, ktoré po prvý krát v dejinách ľudstva použili dodnes polatný architrávový princíp.

Rozlišujeme viacero druhov megalitických stavieb:
-menhír – na výšku opstavený, do zeme zapustený kameň veľkých rozmerov
-dolmen – dlhý veľký kameň uložený na dvoch alebo viacerých kameňoch
-kromlech – kultový priestor, ohraničený menhírmi
Sochárstvo – inšpiráciou bola žena, ktorá v predhistorickej dobe stála v popredí rodu a bola zároveň aj predmetom erotických túžob muža. Vyjadrením kultu ženy sú početné plastiky ženských figúr rozmanitej veľkosti, tzv. venuše. Praveké plastiky nezobrazujú ženu ako ideál krásy, ale ako ženu – matku. Za svetoznáme venuše, predstavujúce vrchol najstaršieho európskeho umenia, považujeme venušu z Willendorfu z Rakúska, venušu z Dolných Vestoníc na Južnej Morave a z Moravian pri Piešťanoch.

Maliarstvo – zahŕňame sem rôzne kresby na stenách jaskýň, zobrazujúce zápas človeka s prírodou. Sú to obrazové záznamy či náčrty zvierat, zachytené väčšinou v pohybe, ako sa anonymnému tvorcovi vryli pri love do pamäti. Nevšímal si detaily zvierat, ale zvýraznil ich typické črty, napr. mohutnú šiju býka, rohy, zanedbávajúc krajinu, vtáctvo a pod. Praveký umelec netvoril z umeleckých pohnútok, ale výrazne z magických pohnútok. Tieto jaskyne neboli obývané, ale stali sa kultovými miestami – svätyňami.
Remeslá – okrem výroby nástrojov potrebných na lov zvierat si pračlovek zhotovoval i hlinené nádoby rôzneho tvaru ešte bez použitia hrnčiarskeho kruhu, ktoré ozdoboval.
Podľa použitých ornamentov poznáme keramiku:
-volútovú
-vypichovanú
-šnúrovú
-zvoncovitých pohárov
-maľovanú - na prírodnom podklade červenou, žltou, hnedou a bielou farbou

Praveké umenie v našich krajinách
Krajiny, ktoré v súčasnosti obývame, osídlili naši predkovia už v mladšom paleolite. Už v tomto období dokázali zhotovovať umelecké predmety neobyčajnej príťažlivosti a tvorivej invencie. Preto právom venuše, objavené na území Moravy a na Slovensku patria medzi najcennejšie poklady pravekej svetovej kultúry. Z obdobia neolitu a eneolitu sa zachovala ženská kultová plastika z Hlubokých Mošúvek na južnej Morave a bronzový býček z jaskyne Býčia skala pri Adamove.
K najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku patria antropomorfné plastiky, ktoré okrem estetického cítenia stvárňovali čí objasňovali svetonázor tvorcov.