referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Koloman
Nedeľa, 13. októbra 2019
Umelecké smery 2. polovice 19. storočia
Dátum pridania: 05.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kuki
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 000
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 

Predposledné obdobie 2. tisícročia je obdobím prevratných zmien v hospodárskom, spoločenskom, sociálnom a politickom živote. Poznatky vedeckého bádania, výsledky ku ktorým dospeli nové vedy, začiatky technického rozvoja a priemyselnej produkcie ako aj silné vlastenecké a národnouvedomovacie pocity, túžba po slobode a sociálnej spravodlivosti – to všetko rozbíjalo starý spôsob života. Buržoázne revolúcie, ktoré v 19. storočí vypukli jedna po druhej, menili starý, ustálený spoločenský poriadok, systém hodnôt, zvyklosti rozbíjali zastaralé názory a predstavy. Odraz týchto smerov a tendencií našiel svoje stvárnenie v umení. Končí sa jednota štýlov predchádzajúcich období, ktoré často pretrvávali aj storočia a štýlovú jednotu nahrádza množstvo smerov, ktoré sa rodia, prudko zažiaria a onedlho zhasnú, prechádzajú do histórie.

Ak donedávna kolískou nových smerov bolo Taliansko, v 19. a začiatkom 20. storočia sa toto ťažisko prenieslo do Francúzska, ktoré sa stalo centrom umeleckého života Európy. Zo smerov, ktoré sa zrodili a ovplyvnili umelecký život v priebehu 19. a pri vstupe do 20. storočia spomeňme: romantizmus, realizmus, historizmus-akademizmus, impresionizmus a secesia.

Romantizmus

Romantizmus vznikol vo Francúzsku na prelome 18. a 19. storočia. Bol reakciou na suchý a príliš triezvy klasicizmus, predstavujúc úplný odklon od antiky. Jeho základnou črtou je vyzdvihovanie ľudského citu, vzťah k prírode, dôraz na vnútorné ľudské pocity, zmysly. A keďže dôraz na citový život sa považoval za charakteristickú vlastnosť románskych národov, dostalo aj toto hnutie názov romantizmus.

Architektúra nadviazala na vzory stredovekého staviteľstva, najmä na gotiku a románsky sloh, ktoré potom tvorivo uplatnila pri stavbách chrámov i svetských budov.
V Čechách romantickú architektúru predstavuje prestavba zámku Hluboká nad Vltavou a kaštieľa v Ledniciach na južnej Morave. Na Slovensku našlo romantické chápanie odraz v prestavbe zámku vo Veľkých Uherciach. Cirkevnú architektúru reprezentuje dostavba katedrály sv. Víta v Prahe, chrám sv. Petra a Pavla na pražskom Vyšehrade a sv. Cyrila a Metoda v Prahe – Karlíne, v Bratislave Kapucínsky a Blumentálsky kostol.

Sochárstvo sa inšpirovalo prírodou a hrdinská minulosť zasa poskytla podnety na zobrazenie slávnych synov národa. Prvým českým romantickým sochárom a vôbec prvou z veľkých postáv sochárskeho umenia v Čechách bol Václav Levý, vytvárajúci do kameňa postavy z histórie a mytológie. Na Slovensku v období romantizmu pôsobil Ladislav Dunajský, autor sochy Jána Hollého na cintoríne v Dobrej Vode.

Maliarsky romantizmus v Čechách reprezentuje Jozef Navrátil, prebásňovateľ krajiny používaním romantických prvkov – mesačnej noci, súmraku a hmly. Popredným predstaviteľom a geniálnym zjavom českého výtvarného umenia bol Jozef Mánes, ktorý spolu s hudobným skladateľom Bedřichom Smetanom a spisovateľkou Boženou Němcovou tvoria umeleckú trojicu reprezentantov z rozličných druhov umenia a vytvorili základy českej národnej kultúry. Mánesove známe diela: Orloj, kresby k Rukopisom královedvorskému, ilustrácie k národným piesňam, štúdie kvetín, Život na pánskom sídle – rad detských akvarelov, Ráno, Sútok Lábe s Vltavou a iné. K ďalším autorom tohto obdobia patrí Quido Mánes, ktorý čerpal námety z prostého života vidieckeho ľudu a Mikoláš Aleš, nadväzujúci na tradíciu mánesovského národného umenia. Známe diela: Vlasť, cyklus kartónov pre Národné divadlo, obraz Stretnutie Jiřího z Poděbrad s Matejom Korvínom. Úžitkové umenie bolo zamerané predovšetkým na výrobu farebného skla.

Osobitné miesto mala grafická tvorba, v ktorej sa kontrast a protiklad čiernej a bielej farby, svetla a tieňa považoval za dogmu romantickej estetiky. Nezvyčajný rozvoj zaznamenala i politická karikatúra (Honoré Daumier). Nábytkárstvo používalo pre interiérové zariadenie ako materiál najčastejšie mahagónové drevo, zdobené bronzovými prvkami.

Realizmus

Po romantizme nastúpil nový smer – realizmus, ktorého cieľom bolo priviesť človeka k čo najužšiemu vzťahu k prírode. Vyžadoval, aby sa príroda i človek zachytával v umní reálne, tak, ako ich umelec skutočne vidí.

Realizmus sa prejavil ako opozícia klasicizmu a romantizmu, teda tým smerom, ktoré v čase jeho zrodu ešte pretrvávali ako oficiálne umelecké smerovania a predmet výuky na výtvarných akadémiách. Akýmsi spojivom romantického a realistického maliarstva sa stáva francúzska a anglická krajinomaľba. V tomto prechodnom období sa utvorila vo Francúzsku skupinka krajinkárov, ktorí maľovali najviac okolie dediny Barbizon pri Paríži, a preto dostala aj názov barbizonská škola. Jej najvýznamnejšími predstaviteľmi boli vynikajúci krajinkári – Theodore Rousseau a Camille Corot.

Ale za zakladateľa realizmu ako konkrétneho smeru 19. stor. považujeme Gustava Couberta, ktorý bol presvedčenýcm stúpencom socialistických ideií Proudhona. Realizmus pre Couberta predstavoval maľovať podľa skutočnosti a nie podľa klasických alebo romantických ideálov. Známy je jeho obraz Pohreb v Orleanse.
Architektúra sa uplatnila vo výstavbe širokých bulvárov, ktoré sú majstrovským urbanistickým dielom. Železnými konštrukciami stavieb vynikol najmä Gustav Eiffel, konštruktér Eiffelovej veže v Paríži. K významným architektom v Čechách patrí Ignác Ulmann, ktorého dielom je napríklad budova Českej poisťovne, českej techniky a palác Lažanských v Prahe. Najvýznamnejším architektom bol Jozef Zítek, ktorého dielom je Národné divadlo a Rudolfínum v Prahe, Mlynská a Nová kolonáda v Karlových Varoch a ďalšie. Prvým predstaviteľom realistickej tvorby v maliarstve je Jean Francous Millet, jeho obrazy sú oslavou ľudskej práce. Známy je jeho obraz Zberačky klasov.

Realizmus v Čechách našiel viacerých významných stúpencov. Dôležitým výtvarným činiteľom bola pre nich farba ako nositeľka výrazu. Medzi predstaviteľov realizmu patrí i Karel Purkyňe, syn veľkého učenca Jana Evangelistu Purkyňe, ktorý nenašiel vo svojej dobe pochopenie. Adolf Kosárek bol krajinkár, Vojtech Hynais – autor opony v Národnom divadle v Prahe, Beneš Knupfer maľoval obrazy mora, oživené antickými postavami Sirén a tritonov. Jozef Myslbek bol najväčším zjavom českého sochárstva a učiteľ mladšej generácie. Vytvoril rad monumentálnych plastík, z nich najznámejšia je Pomník sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe. Z ďalších spomeňme Kardinál Schwarzenberg, Krucifix a celý rad portrétov českých dejateľov.

Historizmus a akademizmus

Je umelecký smer 19. stor., ktorý sa vyvíjal súbežne s ostatnými spomínanými smermi ako dedičstvo klasicizmu. Jeho názov súvisí s námetmi, ktoré čerpal z histórie. Hoci umelci s obľubou vytvárali diela obrovských rozmerov, s veľkým počtom figúr, ich obrazy nedosahovali nadpriemernú hodnotu, pretože im chýba životná náplň, základ a odraz reálneho sveta. Z maliarov tohto smeru boli najznámejší Belgičan Louis Galait a nemec Karl Theodor von Piloty. Jediný maliar tohto smeru, ktorý vytvoril určité výtvarné hodnoty bol nemec Anselm Friedrich Feuerbach.

Predstaviteľmi historizmu v Čechách sú dvaja maliari: Jaroslav Čermák, známy obrazom Husiti bránia priesmyk a niektorými obrazmi zo života Černohorcov. Václav Božík je známy zase svojimi veľkými kompozíciami, ktorými si získal svetové meno. Z jeho diel sú známe Odsúdenie Jana Husa a Slávnosť u Rubensa.

Impresionizmus

Predstavitelia tohto smeru mali snahu zobrazovať krajinu alebo predmet tak, ako sa javí oku presne v určitom okamihu. Obraz predmetu alebo krajiny sa každú chvíľu mení pod vplyvom rôznych okolností, takže najpravdivejší je obraz v okamihu, ktorý v nás zanecháva najsilnejší dojem – impresiu.

Impresionizmus ovplyvnil všetky maliarske školy v Európe, ale aj napriek tomu zostal výsadným smerom francúzskej maľby. Do českého umeleckého prúdenia prenikol až neskôr, ale jeho vplyv nebol moc zásadný.

Sochárstvo – reprezentuje najväčší sochár 19. stor. Pierre August Rodin, čerpal zo štúdia antiky, gotiky, renesancie a orientálneho umenia. Hovoril, že všetko čo je v prírode pravdivé, je krásne. Známe diela: Sv. Ján Krstiteľ, Myšlienka, Balzac, Občania z Calais, Zamyslený muž a Kovový vek.

V českom sochárstve našiel impresionizmus svoj ohlas v dielach viacerých sochárov: Stanislav Sucharda vytvoril pomník Palackého v Prahe a početné reliéfy a plastiky. Ladislav Šaloun je autorom pomníka Majstra Jána Husa. František Úprka, tvoril plastiky Slovácka, ktoré sú plné rušného pohybu a tvarov. Bohumil Kafka je autorom drobných a väčších plastík. Jozef Mařatka bol sochárom jemnej modelácie v drobných ženských plastikách. Vytvoril veľký monumentálny pomník Légií v Prahe.

Umelecké remeslo napodobňovalo umenie 18. stor. a nemalo svoju jednotnú koncepciu. Termín neoimpresionizmus použil po prvý raz kritik Féneón na označenie diel maliarov smeru, ktorý sa snažil použiť intuitívnu a inštinktívnu tvorbu impresionistických maliarov zdôvodniť a podložiť výsledkami vedeckých výskumov
Impresionizmus v hudbe – zameral sa na náladovosť hudby, jej farebnosť, zmyslovosť a sugestívny zážitok. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrí Claude Debussy, ktorého genialita sa prejavila v diele More. Najslávnejšia a najhranejšia je ale Faunovo popoludnie.

Maurice Ravel – Španielska hodinky, Španielska rapsódia, Bolero
Paul Ducas – Modrofúz, Učeň-čarodej, Ariadna

Secesia

Uplatnením prírodných tvarov, listov, kvetín, ľudských figúr i zvieracích motívov snažila vystriedať a prekonať tematickú tradičnosť predchádzajúcich historických slohov. Secesiu charakterizuje presýtenosť dekoratívnych – ornamentálnych prvkov, plynulosť línií, vlnoviek, kriviek, plôch.
V Európskych krajinách mali tieto umelecké tendencie rôzne pomenovania, napr. Jugendstil v Nemecku, Modern Style v Anglicku a L´art Nouveau vo Francúzsku a Belgicku.

V architektúre tohto obdobia výraznými osobnosťami boli: Charles Rennie Mackintosh-škót, ktorý navrhol stavbu Umeleckej školy v Glasgowe a Dom priateľov umenia v Darmstadte v Nemecku.

V Čechách vynikli architekti Jan Kotěra, Josef Fanta – autor Hlavnej stanice v Prahe, Antonín Balšánek a Osvald Polívka – autori Obecného domu v Prahe.
Zo slovenských architektov najvýraznejšími zjavmi boli Dušan Jurkovič, ktorý vedel majstrovsky uplatniť ľudové motívy v modernej jednoduchosti architektonických foriem liečebno-rekreačných stavieb.

V maliarskej tvorbe sa uplatnil plošný dekorativizmus. Používali sa abstraktné ornamentálne čiary, tvarovo-plošné a lineárno-ohraničené figúry žien, podobajúce sa vílam. Výrazný úspech v maliarstve tohto obdobia dosiahli Henry Toulouse-Lautrec, ktorý uplatňoval najmä v plagátovej a ilustračnej tvorba dekoratívne prvky, Alfonz Mucha, umelec českého pôvodu, ktorý určoval charakter knižnej a plagátovej grafiky. Je autorom mohutného cyklu Slovanských epopejí a secesného okna v Katedrále sv. Víta v Prahe. František Kupka-ilustrátor, uznávaný na celom svete. Počas prvej svetovej vojny vytvoril cyklus 13 kresieb z dejín Slovenska.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.