Myšlienka zjednotenej Európy nebola po druhej svetovej vojne ničím novým. Prvými pokusmi na vytvorenie európskeho super štátu boli známi už Rimania, ktorí ovládli väčšinu územia Európy a vytvorili v tej dobe nevídanú veľmoc. Ďalším takýmto pokusom bola aj Svätá ríša rímska na čele s cisárom Karolom Veľkým a neskôr univerzalistická koncepcia jeho vnuka Ota III, ako ja mnoho iných. V novodobých dejinách sa však európska integrácia začala až po 2. svetovej vojne. Prvotným impulzom bol plán hospodárskej pomoci známy pod názvom Marshallov plán, vďaka ktorému sa západná Európa nielenže spamätala z vojny, ale v priebehu šiestich rokov rozvinula svoju priemyselnú produkciu na úroveň o jednu tretinu väčšiu ako v období pred vojnou.
Druhotným impulzom bol plán na vytvorenie hospodárskej únie, ktorý prijali Belgicko, Luxembursko a Holandsko v roku 1944 a vytvorili tak spoločenstvo známe pod názvom Benelux.

Vytvorenie Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu ( OEEC ) v roku 1948 ( 17.3. ) Francúzskom,. Holandskom, Belgickom, Luxemburskom a Veľkou Britániou iba naznačovalo smerovanie západoeurópskej zahraničnej politiky.
V roku 1950 navrhol riaditeľ Francúzskeho národného plánovacieho inštitútu Jean Monnet fr. ministrovi zahraničných vecí Robertovi Schumanovi a nemeckému kancelárovi Konradovi Adenauerovi plán, ktorý je považovaný za počiatok európskeho spoločenstva. Schumann vyhlásil, že rivalita medzi Francúzskom a Nemeckom, najmä v ťažobnom priemysle a hutníctve, bola v minulosti zdrojom konfliktov. Preto navrhol, aby bola produkcia uhlia a ocele v oboch štátoch pod kontrolou nezávislej organizácie. Nemecko túto ponuku prijalo a pridali sa k nej aj Belgicko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. 18.4.1951 bola v Paríži podpísaná prvá zo zmlúv o európskom spoločenstve, ktorá rozbehla Európske spoločenstvo uhlia a ocele ( ESUO ), tzv. Montánnu úniu. Zmluva bola dohodnutá na 50 rokov a na jej čele stál spočiatku práve Jean Monnet. Asi mesiac potom požiadali ministri zahraničných vecí zakladajúcej „šestky“ o návrh zmluvy zakladajúcej Európske politické spoločenstvo, ktoré sa malo zaoberať ako oceľou, tak aj obranou a koordináciou politiky členských štátov, ktorá bola nakoniec predložená 10.3.1953. Ešte predtým však padol návrh na vytvorenie Európskeho obranného spoločenstva, ktoré bolo založené 27.5.1952. Išlo o akúsi integrovanú armádu zloženú z jednotiek členských štátov. Bol to francúzsky premiér René Pleven, kto predložil takýto návrh.

V roku 1954 Francúzsko oba tieto plány zamietlo, a to najmä kvôli nezhodám ministrov zahraničných vecí v otázkach odovzdanej suverenity a iných. Tento fakt pozastavil európsku integráciu do roku 1955, keď sa v Talianskom Messine začiatkom júna ( 1. – 2. ) ministri zahraničných vecí dohodli o postupnej integrácii celej ekonomiky a tiež o založení medzivládneho výboru. 25.3.1957 boli v Ríme podpísané dve zmluvy, ktoré mali pre Európe veľký význam. Na základe jednej vzniklo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu ( Euratom ) a na základe druhej Európske hospodárske spoločenstvo ( EHS ). Zmluvy nadobudli platnosť 1.1.1958. Ústrednou myšlienkou tohto hospodárskeho spoločenstva bol vznik colnej únie, ktorá by zaistila voľnú výmenu tovaru. K 1.7.1968 boli medzi členskými štátmi zrušené clá na dovoz priemyselných výrobkov a do 18 mesiacov boli odbúrané aj clá na všetky hospodárske produkty. Orgánmi EHS sa stali Rada Európy ( legislatívne právomoci, zástupcovia vlád, fakticky hlavný orgán spoločenstiev ), Komisia ( slúžila na zabezpečovanie fungovania a ďalšieho rozširovania únie, členovia volení na 4 roky, nezávislí na vládach ), Európsky parlament ( poradná a kontrolná funkcia, v tomto čase 142 zástupcov, v dnešnej dobe je to 626, prvý krát zasadal v roku 1958 v Štrasburgu a prvým predsedom bol práve Robert Schuman ) a Súd ( sudcov menovali vlády na 6 rokov, rozhodoval spory, zaisťoval dodržiavanie práv pri výklade a uskutočňovaní zmlúv ). 10.2.1961 sa konala vrcholná schôdza šéfov 6 štátov EHS, na ktorej bola dohodnutá užšia politická spolupráca a mal byť vypracovaný plán na zjednotenie Európy.