Uhorskí panovníci

Arpádovci
Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.
• Arpád, okolo 890 (?)– po r. 900
• Fajs (Fajsz, Fales, Falitzi), ?947 - okolo 955 (Arpádov vnuk)
• Takšoň (Taksony), okolo 955– okolo 971 (Arpádov vnuk)
• Gejza, okolo 971–997 (Arpádov pravnuk)
• Štefan I., Svätý 997–1038 (prvý kráľ Uhorska od 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)

Dynastické boje
• Peter Orseolo, 1038–1041, 1044–1046
• Domoslav (Arpád) 1042 v dnešnom západnom Slovensku
• Samuel Aba 1041–1044

Árpádovci
• Ondrej I., 1046–1060/1061
• Belo I., 1060/1061–1063
• Šalamún, 1063–1074 (a 1074 - 1081 ako protikráľ)
• Gejza I., 1074–1077
• Ladislav I., Svätý 1077–1095
• Koloman, 1095–1116
• Štefan II., 1116–1131
• Belo II., 1131–1141
• Gejza II., 1141–1162
• Štefan III., 1162–1172, z toho 1162-1163 fakticky len v Bratislave s okolím
• Ladislav II., 1162–1163
• Štefan IV., 1163
• Belo III., 1172–1196
• Imrich, 1196–1204
• Ladislav III., 1204–1205
• Ondrej II., 1205–1235
• Belo IV., 1235–1270
• Štefan V., 1270–1272 (a 1262 - 1270 len vo východnej časti Uhorska)
• Ladislav IV., 1272–1290
• Ondrej III., 1290–1301
Dynastické boje
• Ladislav V. (Václav), 1301–1305
• Otto Bavorský, 1305–1307/1308
• Karol I. (pozri ďalej)

Anjouovci
• Karol I., 1301–1342
• Ľudovít I., Veľký, 1342–1382
• Mária, 1382–1395
• Karol II., 1385–1386

Rôzne rody
• Žigmund, Luxemburgovec, 1387–1437
• Albrecht (Albert), Habsburgovec, 1437–1439
• Alžbeta, Habsburgovec, 1439 - 1440 (polooficiálna vládkyňa; Albrechtova vdova)
• Vladislav I., Jagelo, 1440–1444
• Ladislav V. (Pohrobok) , Habsburgovec, 1440/1453–1457, faktickými vládcami boli (do roku 1444 popri Vladislavovi I.):  oAlžbeta, 1440 - 1442
o Fridrich III, Habsburgovec, 1442 - 1444
o Anarchia, zima 1444-1445
o 7-členný šlachtický kapitanát, 1445-1446/1447
o Ján Huňady ako gubernátor 1446-1453
• Matej Korvín, 1458–1490
• Vladislav II., Jagelo, 1490–1516
• Ľudovít II., Jagelo, 1516–1526

Občianska vojna
Po bitke pri Moháči (1526) vypukla občianska vojna (1527-1538) medzi Habsburgovcami a Jánom Zápoľským. V roku 1541 Uhorsko navyše stratilo početné územia: územie približne dnešného Maďarska pripadlo Osmanskej ríši (sultánov pozri tam), východná časť sa stala Sedmohradskom – nezávislým štátom, ktorý bol vazalom Osmanskej ríše- (kniežatá pozri pod Sedmohradsko) a zvyšné územie (najmä Slovensko, Burgenland, západné Chorvátsko) s jadrom na Slovensku pod názvom „kráľovské Uhorsko“ pripadlo Habsburgovcom. K opätovnému zjednoteniu Uhorsko došlo roku 1691 (pripojením Sedmohradska) resp. 1699 Karlovským mierom resp. roku 1718 dobytím posledných území v juhovýchodnom Maďarsku od Turkov.

• Ján Zápoľský, 1526 - 1540, z toho 1538 - 1540 len vo východnej časti Uhorska
• Ján Žigmund Zápoľský 1540 - 1541
• Ferdinand I. (pozri dolu)

Habsburgovci a ich protikráli
Spravidla boli aj nemeckými cisármi (pozri Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov) resp. od roku 1804 rakúskymi cisármi, a spravidla boli aj českými kráľmi.
• Ferdinand I., 1526–1564, z toho 1538 - 1540 len v západnej časti Uhorska
• Maximilián, 1564–1576
• Rudolf, 1576–1608
• Matej II., 1608–1619
• Ferdinand II., 1619–1637
• Gabriel Betlen, 1619 - 1621 protikráľ (nie z rodu Habsburgovcov)
• Ferdinand III., 1637–1657 (Ferdinanda IV. sice roku 1647 korunovali, zomrel však red smrťou Ferdinanda III. a preto sa nikdy nestal kráľom)
• Leopold I., 1657–1705
• Imrich Tököli, 1682-1685 protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku (nie z rodu Habsburgovcov)
• Josef I., 1705–1711

• František II. Rákoci, 1705-1711 protivládca ako "knieža" Uhorska (nie z rodu Habsburgovcov)
• Karol III., 1711–1740
• Mária Terézia, 1740–1780
• Jozef II., 1780–1790
• Leopold II., 1790–1792
• František I., 1792–1835
• Ferdinand V. (rak. cisár Ferdinand I.), 1835–1848
• František Jozef I., 1848–1916
• Karol IV. (rak. cisár Karol I.), 1916–1918