2.3. Oblasť rozšírenia
Keď sa začínal archeologický výskum, nikto nepredpokladal, že by sa táto civilizácia rozšírila na väčšom území. Na začiatku bola harappské sídliská objavené len v údolí Indu. Na základe dnešných výskumov však vieme,že táto kultúra zaujímala obrovské územie, ktoré meria zo severu na juh viac ako 1100 km a zo západu na východ viac ako 1600 km.
Za najjužnejšie dnes považujeme sídliská pri ústí rieky Narmady, ale predpokladá sa, že mohli preniknúť ešte ďalej. Vieme, že sa obracali aj na východ, pretože bolo objavené jedno sídlisko aj neďaleko dnešného Iláhábádu.
Sídlisko Lothal sa nachádza v Gudžaráte v blízkosti rieky Sabarmati a Arabského mora a je to najrozsiahlejšie nálezisko s prímorskou polohou. Našli sa tu mezopotámske pečatné doštičky a akýsi ‚závod‘ na spracovanie perál.
Dholavira je tiež v státe Gudžarát, bola objavená až v roku 1990.Je veľká asi ako Harappa a Mohendžodaro a má jednu z najlepšie zachovaných architektúr.
Rakhigarhi je mesto, v ktorom ešte stále prebiehajú vykopávky a nachádza sa v Harijane.
Ganeriwala bola objavená v sedemdesiatych rokoch v Pandžábe. Nachádza sa približne v strede medzi Harappou a Mohendžodarom a mohla byť tretím hlavným mestským sídlom v regióne údolia Indu.

Daimabad sa rozlieha v Maharáštre blízko Bombaja.Bola objavená v roku 1958 a našla sa tu unikátna zásoba vybraných bronzových vojenských vozov a zvierat, ktoré môžu a nemusia byť výtvorom civilizácie údolia Indu.
Chanurdaho sa nachádza v Sindhu, a bolo to centrum remeselníctva.Našlo sa tu veľa rôznych nástrojov, pečatí, kostí a mušlí s nápismi. Mesto vyzerá,akoby muselo byť narýchlo opustené.
Sutkagen Dor v Balučistáne je najzápadnejšie položeným harappským sídliskom. Predpokladá sa, že kedysi bolo hlavným prístavom Arabského mora. Mohlo byť obchodným centrom na trase z Lothalu do Mezopotámie.

Bádatelia si kladú otázku, prečo obyvateľstvo prenikalo do tak vzdialených končín. Niektorí vedci sa domnievali, že sa Harappania pohybovali na juh a na východ iba v poslednom období, keď začal úpadok hlavných mestských centier. Iní považovali za príčinu zmenu geografických podmienok alebo vonkajšiu inváziu.Teraz, po rokoch výskumov sa predpokladá,že „příčinou pohybu obyvatel měst Indu do nových oblastí byla snaha získat vhodnou půdu pro rozvoj zemědělství, obchodu a řemesel. Byl to přirozený proces ‚rozšiřování‘ harappské kultury.“ 5

2.4. Štruktúra miest
Zaujímavá je aj technická a civilizačná vyspelosť záhadnej kultúry.Všetky mestá sú vybudované podľa jednotného urbanistického plánu.Veľké mestá mali dve hlavné časti – opevnenú citadelu, zrejme príbytok vládcu a centrum náboženskeho kultu, a dolné mesto, kde boli koncentrované hlavné obytné budovy. Obytná časť mala obyčajne tvar pravouholníka, citadela sa stavala na vysokej tehlovej základni a týčila sa nad mestom. Musela chrániť pred povodňami, ktoré boli veľkou pohromou.Styk medzi oboma časťami mesta bol zrejme obmedzený, napr. „v Kálíbangane byli při vykopávkách objeveny pouze dva vchody spojujíci citadelu s dolným městem. V případe nutnosti se patrně mohli zavírat a izolovali městské úřady od prostých obyvatel. V Surkotadu byla citadela oddělena od dolního města pevnostním valem.“6 V Harappe viedla po okraji citadely zvláštna cesta, po ktorej sa premiestňovalo vojsko a konali sa tu rôzne sprievody.Citadela bola dobre opevnená hradbami a vežami. V Mohendžodarskej citadele bol v časti nazvanej Veľké Kúpele veľký bazén (7x12x2,5), pravdepodobne časť náboženskeho komplexu. Bol postavený z pálených tehál, spojených sádrovcom a vodotesne zaliatych živicou. V blízkosti bola studňa,odkial sa čerpala voda k naplneniu bazéna.V rohu bol odtokový otvor, ktorý ústil do verejnej kanalizácie.Okolo je kolonáda v s radom komôrok, pravdepodobne prezliekární. Neďaleko bazénu boli verejné sýpky pre uskladnenie obilia a priestor pripomínajúci zhromažďovaciu sálu (podľa niektorých bádateľov trh).V Harappe boli sýpky pri rieke,severne od citadely.Vedľa sýpok boli zvláštne rampy, kde sa asi mlátilo obilie.Je možné, že obilie sa sem dopravovalo na lodiach po rieke a potom sa premiestňovalo do sýpok.

Obytné časti sa stavali podľa presných plánov.Boli tu hlavné ulice o šírke 9-14 metrov a v pravom uhle sa pretínali s menšími uličkami.Ulice boli orientované podľa prevlédajúceho smeru vetra, čím sa uľahčilo vetranie. Obytné domy mali rôzne rozmery, niektoré boli jedno a viac poschodové a mali ploché strechy.Nemali okná, svetlo a vzduch dovnútra prenikali malými otvormi v hornej stene. Dvere boli drevené. Do domu sa vchádzalo malou bránkou, ktorá ústila do vstupnej haly, často s vrátnicou. K domu patril dvor,ktorý slúžil ako hlavné centrum obyvateľov. Jeho priestor bol predelený látkovými zavesmi či rohožami.Dvor slúžil na prípravu jedla,na bežné domáce práce, niekedy aj k ustajňovaniu domácich zvierat. V domoch väčšinou bývali kúpelne, a dokonca aj splachovcie záchody, niekedy vo vyšších poschodiach, napojenách na kanalizačnú sieť.Každé obydlie malo svoju studňu, priestory na skladovanie potravín a súkromie strážili vysoké steny.
Chudobní ľudia, napr. nemajetní remeselníci, sezónni pracovníci a otroci žili v chatrčiach a barakoch s pôdorysom asi 6x4 metre.V mestských uličkách boli obchodíky a remeselnícke dielne.

2.5. Náboženstvo
V obytnej časti mesta boli pravdepodobne i náboženské budovy.Anglický archeológ M.Wheeler objavl v Mohendžodare stavbu na masívnej rampe a zbytky kamennej sochy.Celý komplex považoval za chrám.Informácie o náboženských názoroch nám poskytuje archeologický materiál. K chrámom sa zrejme viažu rituálne bazény.Podľa rady vedcov boli chrámy a niektoré sochy zasvätené mužskému božstvu, ktoré niektorí stotožňujú so Šivom, tzv. ‚Protošiva‘.J.Marshall kedysi predpokladal, že zobrazenie na jednej z pečatí (božstvo s tromi tvárami v jogínskej pozícii so svojským účesom v podobe rohov, okolo neho sú divoké zvieratá) predstavuje Šivu ako Pašupatiho, pána zvierat. Toto vysvetlenie môže ukazovať na vzťah hinduizmu a náboženských predstáv obyvatľov harappskej kultúry.
Podľa pečatí môžeme predpokladať, že v harappských mestách existoval obyčaj uctievania ohňa, vody a stromov. Pri vykopávkach bolo objavené veľké množstvo ženských terakotových figúrok, ktoré nepochybne dokladajú kult bohyne matky.