2.6. Zamestnanie obyvateľstva
Hlavným zdrojom obživy obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Podľa vykopávok súdime,že Harappania poznali dva druhy pšenice,jačmeň, sezam a bôby, ale našli sa aj ryžové šupky.V Mohendžodare sa našiel aj neveľký kus bavlnenej látky, čo zjavne svedčí o pestovaní bavlníku.Využívali rozvodňovanie Indu, ale zrejme aj umelé zavlažovanie.Podľa niektorých bádateľov (D.D.Kosambi) nepoznali pluh a pôdu obrábali ľahkámi bránami, podľa novších výskumov používali drevené radlá.U domácich zvierat bola známa ovca, krava, mačka,pes, sliepky,prasce .Boli nájdené aj zbytky koňa a osla,ale odborníci sa nezhodli, či pochádzajú z miestneho chovu alebo z dovozu.Súdime, že bol skrotený aj slon.
Hlavnými kovmi boli meď a bronz, v tejto dobe už bola známa technika liatia týchto dvoch kovov. Zhotovovali sa nástroje, zbrane i úžitkové predmety.Používal sa aj kameň, z ktorého sa vyrábali zbrane a ozdoby. Nebola zistená prítomnosť železa.Klenotníci používali zlato a striebro,pretože bol veľký dopyt po drahých šperkoch.Z remesiel môžeme spomenúť tkáčstvo, prádelníctvo, rezba do kostí, rytie do kovu, výroba keramiky-bola okrová, zdobená čiernym dekórom. Našlo sa aj veľa terakotových figúrok, časť boli hračky a časť slúžila na kultovné účely.

2.7. Obchod a vonkajšie styky
Mestá harappskej civilizácie mali rozvinutý zahraničný obchod. Hovoria o tom archeologické materiály i správy v predovýchodných prameňoch.Mali kontakty s južnou Indiou, odkiaľ dovážali drahé kovy. Hlavné obchodné artikly dovážané do Sumeru ,Akkadu, Lagašu a Uru boli bavlnené látky,vzácne drevo, polodrahokamy,meď,slonovina.... S obchodnou aktivitou súvisí existencia pečatidiel, ktorých obtiskom kupecké domy potvrdzovali pravost zásielok tovaru. Majú tvar štvorca či obdĺžnika a je tu i otvor na pretiahnutie šnúrky, podľa toho sa súdi, že „sloužili i jako amulet a viditelný symbol majitelova společenského postavení.“7 V akkadských prameňoch sa hovorí o cestách obchodníkov do zámorskych zemí, pritom sa spomínaju zeme Dilmun, Mangan, a Meluchcha.Dilmun býva stotožňovaný s Bahreinom, iní by v ňom radi videli mesto harappskej kultúry. Magan sa niekdy umiestnuje do Balučistánu, zatial čo názov Meluchcha sa vzťahuje dokonca na Mohendžodaro alebo na západné pobrežie Indického poloostrova. Problém identifikácie týchto názvov ešte nie je vyriešený, ale fakt obchodných a kultúrnych stykov miest civilizácie údolia Indu s Mezopotámiou je nesporný.

2.8. Jazyk a písmo
Až na pár výnimiek majú pečatidlá stručné nápisy v neznámom písme a jazyku, ich dĺžka nepresahuje 20 znakov a mnohé obsahujú číselný údaj. Napriek úsiliu mnohých bádateľov sa toto písmo ešte nepodarilo rozlúštiť. Dokázalo sa iba to, že sa písalo sprava doľava. Podľa najnovších súčtov má 388 znakov v 1839 variantách. Predpokladá sa, že sa písalo aj na iné materiály, ktoré sa ale bohužiaľ nezachovali. Zvláštna pozornosť bola venovaná objavu hlineního kalamáru.
Krátko po objavení protoindickej civilizácie sa do lúštenia znakov pustil tibetológ L.A.Waden, ktorý v roku 1925 založil svoje riešenie na tzv. indosumerskej hypotéze-identifikoval harappské znaky so sumerskými a „prečítal“ nápisy s pomocou fonetických hodnôt príslušnách sumerskách znakov. Asyriológ J.V.Kinier Wilson sa snažil o oživenie tejto metódy,ale s neúspechom. Táto metóda sa dá s úspechom použit zrejme len vtedy, ak sú obe písma geneticky spriaznené.
Ďalší často používany spôsob spočíva v tom, že lúštiteľ najprv určí, čo jednotlivé piktogramy zznamenajú, a potom im priradí sylabickú hodnotu odpovedajúceho slova podľa princípu akrofónie. Východzí jazyk je v tomto prípade obvykle sanskrt,a ako dodatočné vodítko niekedy slúži tzv. tantrický kód-údajne pozostatok harappského písma, v skutočnosti je však o dve tisícročia mladší.

Záhadou protoindického písma sa začal zaoberať aj český orientalista Bedřich Hrozný.Zvolil cestu porovnávania harappských piktogramov s chetitskými hieroglyfmi a vychádzal z toho, že jednotlivé znaky majú spravidla mnoho rôznych významov a naopak, že sa vyskytuje mnoho rozdielnych znakov s totožným významom.
Sir Jonh Marshal vyslovil predpoklad,že „harappská civilizace je předárijskeho původu a že její jazyk pravděpodobne patří do drávidské rodiny“ 8. K najznámejsím zástancom drávidskej hypotézy patril španielsky jezuita, ktory časť života strávil v Indii, Henry Heras. Harappské písmo charakterizoval ako „pikto-fonografické“ a fonetickú hodnotu jednotlivých znakov určoval podľa toho, či sa spodobujú alebo podľa podobne vyzerajúcich znakov v iných písmach.
V roku 1964 sa skupina sovietskych vedcov pod vedením Jurija V. Knorozova, odborníka na mayské písmo,snažila rozlúštiť harappské písmo na základe počítačovej analýzy harappských nápisov a ich porovnaním hlavne so staroegyptskámi textami.Dospeli k záveru,že postupnosť znakov zodpovedá štruktúre bežnej v drávidskych jazykoch a že s najväčšou pravdepodobnosťou patrí k severnej vetve protodráviskeho jazykového komplexu.Vedecká obec však tento názor prijala ako „podnetnú“, „možnú“ ale „úplne neoveriteľnú alternatívu.“
Pri úvahach o povahe protoindického pisma sa nedá vylúčiť ani možnosť,že Harappania patrili k neznámej skupine praobyvatelov Indie, ktorí postupne vymreli či boli pohltení neskoršími prisťahovalcami,takže ak sa neobjaví nejaký dvojjazyčný text v už známom jazyku, nikdy sa tajomstvo protoindického písma nedozvieme.