2.9. Politická organizácia
Politická organizácia harappskej kultúry je doteraz predmetom sporu.Na základe objavov citadel v Harappe, Mohendžodare, v Kálíbángabe a iných mestách môžeme hovoriť o triednom rozvrstvení obyvateľov. V citadele bolo nepochybne sídlo vládcu a jeho palác, boli tu aj mestské urady, pod ktorých správou boli aj verejní sýpky. Súdime, že v mestách bola aj zvláštna mestská rada. Nie je vylúčene, ze jej členovia zasadali práve v zhromažďovacom sále Mohendžodara.
Dve najväčšie mestá boli,ako sme už spomínali, Harappa a Mohendžodaro. Podľa názorov niekt.vedcov to boli dve metropole buď jedného alebo dvoch politických útvarov. Odkial sa však všetky miesta tejto kultúry riadili,zostáva tajomstvom. Pozoruhodný je ale systém mier a váh, ktorý bol vo všetkých sídliskach rovnaký.
Sporná je tiež otázka politickej moci a celkového charakteru triednej štruktúry. Niektorí bádateĺia, napr. V.V.Struve alebo W. Ruben vyslovili domnienku o otrokárskom základe harappskej spoločnosti, ale tento názor vyžaduje ďalšie skúmanie. Ďalší bádatelia porovnávali politickú organizáciu so starovekou Mezopotámiou, a predpokladali,že aj na rieke Indus pripadala moc kňazom, a že v ich vlastníctve bol tiež celý pôdny fond. Ale nie je vylúčene, ze tu existvala oligarchická forma vlády.

Vykopávky dokazujú, že tu vládla značná majetková nerovnosť, napríklad na nálezoch v hroboch. Pohrebný inventár chudobných je značne skromnejší.
Predpokladá sa, že tu žili aj otroci, ktori bývali v chatrčiach,pracovali pri mláteni obilia ale zrejme aj pri čistení kanalizácie. Pretože v Kálíbángane a v Lothale neboli objavené malé baraky, v ktorých títo otroci bývali, predpokladá sa,že v týchto mestách bola v porovnaní s Harappou liberálnejšia vláda. Zaujímavy názor vyslovil anglický vedec D. Gordon, ktorý terakotové figúrky chápal ako figúrky otrokov.
Celkovo môžeme predpokladať existencui niekoľkých sociálnych skupín, napríklad kňazi, obchodnící a remeselníci a závislé obavyteĺstvo. Dá sa hovoriť aj o zvláštnej vojenskej skupine.Toto delenie viedlo niektorých bádatelov k tomu, ze videli v harappskej spoločnosti základy neskoršej stavovsko-kastovnej organizácie.

2.10. Úpadok harappských miest
Dostávame sa k zániku kultúry z poriečia Indu, a naskytajú sa ďalšie otázky a nejasnosti. Vďaka novým archeologickým nálezom môžeme povedať, že harappský kultúra bola strnulá a nevyvíjala sa.Bádatelia preskúmali vnútorný vývoj a určili v živote miest niekoľko období. Zvlášť je to zrejmé vo veľkých mestách. Napríklad v Mohendžodare sa v neskoršom období už nestavalo podľa prísneho plánu. Chátrali niektoré verejné budovy,a miesto nich sa objavili neveľké stavby, mesto tiež malo problémy zo zásobovaním vodou. Tiež v Harappe schátralo veľa budov, kedysi búrlivy obchod ustával,mení sa technika výroby keramiky,ornament sa už tak neleskne a znižuje sa kvalita výzdoby Tiež sa zhoršila kvalita vypálených tehiel, pravdepodobne už bol nedostatok dreva používaného k vypaľovaniu.
Vedú sa spory o príčine či príčinách úpadku. Prevláda nazor, že kultúra padla za obeť niektorej z vĺn árijských Nomádov, ktoré sa postupne valili do Indie od začiatku 2. tisícročia pr.Kr. Svedectvom násilného dobytia miest môžu byť kostry s rozseknutými lebkami,ale je ich veľmi málo.Svoju rolu mohli zohrať aj prírodne katastrofy alebo zmena riešičťa Indu, „dnes teče například v úctyhodné vzdálenosti od Mohendžodara, které kdysi stálo na jeho břehu.“9 Podobných príčin sa dá uviesť viac, ale nesporným faktom zostáva to, že niekedy okolo polovice 2. tisicročia pr.Kr. táto pozoruhodná kultúra zmizla nadobro z mapy sveta.

3. Záver
„Špekulácie. Možno správne, možno docela mylné. Lenže bez podobných špekulácií a dohadov nemôžeme o kultúre poriečia Indu tvrdiť skoro nič. Neexistuje žiadna vlastná výpověď jej tvorcov o sebe, zaznamenaná slovom či písmom, neexistujú ani žiadne informácie zvonka. Proste je tu, hmatatelná a nepochybná, ale je jedinou veľkou historickou záhadou.“10
Obdobie harrapskej kultúry môžeme považovať za etapu protohistórie. Pre veľké množstvo nerozriešených problémov a nezodpovedaných otázok nie je možné určiť vplyv tejto kultúry na ďalší priebeh indických dejín.Určite však táto kultúra bola skôr prínosom. Posúďte sami.