1. Úvod
Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s problematikou harappskej kultúry. Ako vieme, existencia harappskej kultúry spadá do obdobia staroveku, teda veľa vecí, ktoré by nám pomohli dozvedieť sa viac , zničil zub času. Napriek tomu máme veľa materiálov, ktoré nám čo-to predsa len naznačia. Ale i tak si ešte stále veľa vecí musíme domýšľať, a preto som sa rozhodla pomenovať túto prácu „Záhady protoindickej civilizácie“.

V nasledujúcich kapitolách som sa snažila popísať, ako bola harappská kultúra vlastne objavená, niečo o jej vzniku či príchode, do akých diaľok sa až táto civilizácia rozšírila či ako žili ľudia harappskej kultúry, aké obchodné cesty podnikali či ako je to s ich pečatnými doštičkami, a čo sa s týmto obyvateľstvom nakoniec stalo

2. Záhady protoindickej civilizácie
Civilizácia údolia Indu, induská kultúra, protoindická civilizácia alebo harappská kultúra – toto všetko sú názvy pre jednu záhadnú civilizáciu.Záhadnú preto, lebo v podstate sa o nej veľa nevie. Nevieme, odkiaľ sa starí Harappania vzali,ani ako ich veľkolepá ríša zanikla, dosiaľ sa nepodarilo rozlúštiť ich tajomné znaky, ani nevieme,aké náboženstvo vyznávali či kto vlastne celú ríšu riadil. Začnime ale pekne od začiatku.

2.1. Objavenie harappskej kultúry
Už od 2. storočia po Kr.sa v Sindhu, v dnešnom Pakistane, niekoľko kilometrov od veletoku Indu, rozlieha na malom pahorku buddhistická stúpa. Miestni obyvatelia nazvali miesto vo svojom sindhskom jazyku Móhan džó daró, teda ‚Návršie mŕtvych‘, pravdepodobne preto, že „už při stavbě stúpy našli pod jejími základy pozostatky prastarých koster.“1 Jestvuje však názor, že názov Mohendžodaro môže znamenať i „Pahorok Móhanů, komunity rybářů a lodníků obývajícich tuto oblast.“2

V dvadsiatych rokoch 19. storočia bádataľ Charles Masson narazil na ruiny Harappy a stal sa prvým Európanom, ktorý popísal jej existenciu v knihe ‚Rozprava o rôznych cestách v Balučistáne, Afganistáne a v Pandžábe‘. 3
V roku 1875 anglický archeológ Sir Alexander Cunningham objavil tiež v Harappe pečať s neznámym nápisom.Tieto objavy viedli až k archeologickému výskumu, ktorý začal v roku 1921 a viedol ho indický archeológo Rai Bahádúr Dadža Rám Sahní v spolupráci s britským archeologickým týmom pod vedením Sira Johna Marshalla. Spoločne odkryli pozostatky rozľahlého města, ktorého rozsah a architektonická dokonalosť sa ukázala až po desaťročiach vykopávok. Kultúru, ktorá v tomto meste žila približne v rokoch 2500-1500 pr. Kr., nazvali harappskou.
O rok neskôr indický archeológ R.D.Banerdží odkryl o 600 km ďalej po prúde rieky Indus buddhistickú svätyňu a kláštor z 1. storočia pr. Kr., ale pri výkopoch narazil na oveľa staršiu kultúrnu vrstvu. Obrátil sa preto na Sira J. Marshalla, ktorý vytušil, že oba nálezy spolu súvisia. Nemýlil sa.

V priebehu ďalších rokov sa postupne odkrývali ďalšie a ďalšie mestá, dnes už je odhalených viac ako 70 rôznych nálezíšť .Neskoršie výskumy ukázali, že obe mestské centrá tvorili súčasť obrovského kultúrneho a zrejme i politického celku s rozlohou takmer 1,3 miliónov km2.

2.2. Odkiaľ sa však starí Harappania vzali ?
Existuje mnoho teórií,napríklad že jej základom bola sumerská kultúra, alebo že bola vytvorená indoiránskymi kmeňmi – tento názor ale viedol k tomu, že ju bádatelia považovali za kultúru védskú.
Etnológ a bádateľ R.Heine Geldern dokonca napísal, že „harappská kultúra vznikla náhle, neboť nebyli objeveny žádné stopy předcházejíciho vývoje.“ 4
Ďalším názorom je, že harappská kultúra nevznikla náhle ani náhodou, ale pravdepodobne sa rozširovala z jedného centra, kde vznikla najskôr. Kde to však bolo?
Vykopávky v Balučistáne a v Sindhu dokázali,že na tomto území v rokoch 4000-3000 pr. Kr. existovali poľnohospodárske kultúry, ktoré majú s ranne harappskou kultúrou veľa spoločného, takže vzniká predpoklad, že z tejto kultúry sa vyvinula naša záhadná civilizácia.

Zaujímavý je aj problém genetického vzťahu našej kultúry s predchádzajúcou amrískou kultúrou. Podľa francúzskeho archeológa J.M.Casala sú spodné vrstvy predharappského obdobia analogické s ranne poľnohospodárskymi kultúrami Balučistánu, a v neskorších vrstvách sa objavuje keramika ranne harappských sídlisk. V samotnej Harappe bola nájdená amríska keramika, zatiaľ čo v spodných vrstvách Mohendžodara sa objavila keramika balučistánskej kultúry – svedčí to o úzkych kontaktoch oboch kultúr,ale poukazuje to i na miestne korene harappskej kultúry. Vykopávky teda preukázali, že tradície typické pre amrísku kultúru tu existovali spolu harappskými tradíciami. J.M.Casal teda predpokladá,že naša kultúra nevznikla bezprostredne z amrískej, ale postupne sa na ňu navrstvovala.
2.3. Oblasť rozšírenia
Keď sa začínal archeologický výskum, nikto nepredpokladal, že by sa táto civilizácia rozšírila na väčšom území. Na začiatku bola harappské sídliská objavené len v údolí Indu. Na základe dnešných výskumov však vieme,že táto kultúra zaujímala obrovské územie, ktoré meria zo severu na juh viac ako 1100 km a zo západu na východ viac ako 1600 km.
Za najjužnejšie dnes považujeme sídliská pri ústí rieky Narmady, ale predpokladá sa, že mohli preniknúť ešte ďalej. Vieme, že sa obracali aj na východ, pretože bolo objavené jedno sídlisko aj neďaleko dnešného Iláhábádu.
Sídlisko Lothal sa nachádza v Gudžaráte v blízkosti rieky Sabarmati a Arabského mora a je to najrozsiahlejšie nálezisko s prímorskou polohou. Našli sa tu mezopotámske pečatné doštičky a akýsi ‚závod‘ na spracovanie perál.
Dholavira je tiež v státe Gudžarát, bola objavená až v roku 1990.Je veľká asi ako Harappa a Mohendžodaro a má jednu z najlepšie zachovaných architektúr.
Rakhigarhi je mesto, v ktorom ešte stále prebiehajú vykopávky a nachádza sa v Harijane.
Ganeriwala bola objavená v sedemdesiatych rokoch v Pandžábe. Nachádza sa približne v strede medzi Harappou a Mohendžodarom a mohla byť tretím hlavným mestským sídlom v regióne údolia Indu.

Daimabad sa rozlieha v Maharáštre blízko Bombaja.Bola objavená v roku 1958 a našla sa tu unikátna zásoba vybraných bronzových vojenských vozov a zvierat, ktoré môžu a nemusia byť výtvorom civilizácie údolia Indu.
Chanurdaho sa nachádza v Sindhu, a bolo to centrum remeselníctva.Našlo sa tu veľa rôznych nástrojov, pečatí, kostí a mušlí s nápismi. Mesto vyzerá,akoby muselo byť narýchlo opustené.
Sutkagen Dor v Balučistáne je najzápadnejšie položeným harappským sídliskom. Predpokladá sa, že kedysi bolo hlavným prístavom Arabského mora. Mohlo byť obchodným centrom na trase z Lothalu do Mezopotámie.

Bádatelia si kladú otázku, prečo obyvateľstvo prenikalo do tak vzdialených končín. Niektorí vedci sa domnievali, že sa Harappania pohybovali na juh a na východ iba v poslednom období, keď začal úpadok hlavných mestských centier. Iní považovali za príčinu zmenu geografických podmienok alebo vonkajšiu inváziu.Teraz, po rokoch výskumov sa predpokladá,že „příčinou pohybu obyvatel měst Indu do nových oblastí byla snaha získat vhodnou půdu pro rozvoj zemědělství, obchodu a řemesel. Byl to přirozený proces ‚rozšiřování‘ harappské kultury.“ 5

2.4. Štruktúra miest
Zaujímavá je aj technická a civilizačná vyspelosť záhadnej kultúry.Všetky mestá sú vybudované podľa jednotného urbanistického plánu.Veľké mestá mali dve hlavné časti – opevnenú citadelu, zrejme príbytok vládcu a centrum náboženskeho kultu, a dolné mesto, kde boli koncentrované hlavné obytné budovy. Obytná časť mala obyčajne tvar pravouholníka, citadela sa stavala na vysokej tehlovej základni a týčila sa nad mestom. Musela chrániť pred povodňami, ktoré boli veľkou pohromou.Styk medzi oboma časťami mesta bol zrejme obmedzený, napr. „v Kálíbangane byli při vykopávkách objeveny pouze dva vchody spojujíci citadelu s dolným městem. V případe nutnosti se patrně mohli zavírat a izolovali městské úřady od prostých obyvatel. V Surkotadu byla citadela oddělena od dolního města pevnostním valem.“6 V Harappe viedla po okraji citadely zvláštna cesta, po ktorej sa premiestňovalo vojsko a konali sa tu rôzne sprievody.Citadela bola dobre opevnená hradbami a vežami. V Mohendžodarskej citadele bol v časti nazvanej Veľké Kúpele veľký bazén (7x12x2,5), pravdepodobne časť náboženskeho komplexu. Bol postavený z pálených tehál, spojených sádrovcom a vodotesne zaliatych živicou. V blízkosti bola studňa,odkial sa čerpala voda k naplneniu bazéna.V rohu bol odtokový otvor, ktorý ústil do verejnej kanalizácie.Okolo je kolonáda v s radom komôrok, pravdepodobne prezliekární. Neďaleko bazénu boli verejné sýpky pre uskladnenie obilia a priestor pripomínajúci zhromažďovaciu sálu (podľa niektorých bádateľov trh).V Harappe boli sýpky pri rieke,severne od citadely.Vedľa sýpok boli zvláštne rampy, kde sa asi mlátilo obilie.Je možné, že obilie sa sem dopravovalo na lodiach po rieke a potom sa premiestňovalo do sýpok.

Obytné časti sa stavali podľa presných plánov.Boli tu hlavné ulice o šírke 9-14 metrov a v pravom uhle sa pretínali s menšími uličkami.Ulice boli orientované podľa prevlédajúceho smeru vetra, čím sa uľahčilo vetranie. Obytné domy mali rôzne rozmery, niektoré boli jedno a viac poschodové a mali ploché strechy.Nemali okná, svetlo a vzduch dovnútra prenikali malými otvormi v hornej stene. Dvere boli drevené. Do domu sa vchádzalo malou bránkou, ktorá ústila do vstupnej haly, často s vrátnicou. K domu patril dvor,ktorý slúžil ako hlavné centrum obyvateľov. Jeho priestor bol predelený látkovými zavesmi či rohožami.Dvor slúžil na prípravu jedla,na bežné domáce práce, niekedy aj k ustajňovaniu domácich zvierat. V domoch väčšinou bývali kúpelne, a dokonca aj splachovcie záchody, niekedy vo vyšších poschodiach, napojenách na kanalizačnú sieť.Každé obydlie malo svoju studňu, priestory na skladovanie potravín a súkromie strážili vysoké steny.
Chudobní ľudia, napr. nemajetní remeselníci, sezónni pracovníci a otroci žili v chatrčiach a barakoch s pôdorysom asi 6x4 metre.V mestských uličkách boli obchodíky a remeselnícke dielne.

2.5. Náboženstvo
V obytnej časti mesta boli pravdepodobne i náboženské budovy.Anglický archeológ M.Wheeler objavl v Mohendžodare stavbu na masívnej rampe a zbytky kamennej sochy.Celý komplex považoval za chrám.Informácie o náboženských názoroch nám poskytuje archeologický materiál. K chrámom sa zrejme viažu rituálne bazény.Podľa rady vedcov boli chrámy a niektoré sochy zasvätené mužskému božstvu, ktoré niektorí stotožňujú so Šivom, tzv. ‚Protošiva‘.J.Marshall kedysi predpokladal, že zobrazenie na jednej z pečatí (božstvo s tromi tvárami v jogínskej pozícii so svojským účesom v podobe rohov, okolo neho sú divoké zvieratá) predstavuje Šivu ako Pašupatiho, pána zvierat. Toto vysvetlenie môže ukazovať na vzťah hinduizmu a náboženských predstáv obyvatľov harappskej kultúry.
Podľa pečatí môžeme predpokladať, že v harappských mestách existoval obyčaj uctievania ohňa, vody a stromov. Pri vykopávkach bolo objavené veľké množstvo ženských terakotových figúrok, ktoré nepochybne dokladajú kult bohyne matky.
2.6. Zamestnanie obyvateľstva
Hlavným zdrojom obživy obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Podľa vykopávok súdime,že Harappania poznali dva druhy pšenice,jačmeň, sezam a bôby, ale našli sa aj ryžové šupky.V Mohendžodare sa našiel aj neveľký kus bavlnenej látky, čo zjavne svedčí o pestovaní bavlníku.Využívali rozvodňovanie Indu, ale zrejme aj umelé zavlažovanie.Podľa niektorých bádateľov (D.D.Kosambi) nepoznali pluh a pôdu obrábali ľahkámi bránami, podľa novších výskumov používali drevené radlá.U domácich zvierat bola známa ovca, krava, mačka,pes, sliepky,prasce .Boli nájdené aj zbytky koňa a osla,ale odborníci sa nezhodli, či pochádzajú z miestneho chovu alebo z dovozu.Súdime, že bol skrotený aj slon.
Hlavnými kovmi boli meď a bronz, v tejto dobe už bola známa technika liatia týchto dvoch kovov. Zhotovovali sa nástroje, zbrane i úžitkové predmety.Používal sa aj kameň, z ktorého sa vyrábali zbrane a ozdoby. Nebola zistená prítomnosť železa.Klenotníci používali zlato a striebro,pretože bol veľký dopyt po drahých šperkoch.Z remesiel môžeme spomenúť tkáčstvo, prádelníctvo, rezba do kostí, rytie do kovu, výroba keramiky-bola okrová, zdobená čiernym dekórom. Našlo sa aj veľa terakotových figúrok, časť boli hračky a časť slúžila na kultovné účely.

2.7. Obchod a vonkajšie styky
Mestá harappskej civilizácie mali rozvinutý zahraničný obchod. Hovoria o tom archeologické materiály i správy v predovýchodných prameňoch.Mali kontakty s južnou Indiou, odkiaľ dovážali drahé kovy. Hlavné obchodné artikly dovážané do Sumeru ,Akkadu, Lagašu a Uru boli bavlnené látky,vzácne drevo, polodrahokamy,meď,slonovina.... S obchodnou aktivitou súvisí existencia pečatidiel, ktorých obtiskom kupecké domy potvrdzovali pravost zásielok tovaru. Majú tvar štvorca či obdĺžnika a je tu i otvor na pretiahnutie šnúrky, podľa toho sa súdi, že „sloužili i jako amulet a viditelný symbol majitelova společenského postavení.“7 V akkadských prameňoch sa hovorí o cestách obchodníkov do zámorskych zemí, pritom sa spomínaju zeme Dilmun, Mangan, a Meluchcha.Dilmun býva stotožňovaný s Bahreinom, iní by v ňom radi videli mesto harappskej kultúry. Magan sa niekdy umiestnuje do Balučistánu, zatial čo názov Meluchcha sa vzťahuje dokonca na Mohendžodaro alebo na západné pobrežie Indického poloostrova. Problém identifikácie týchto názvov ešte nie je vyriešený, ale fakt obchodných a kultúrnych stykov miest civilizácie údolia Indu s Mezopotámiou je nesporný.

2.8. Jazyk a písmo
Až na pár výnimiek majú pečatidlá stručné nápisy v neznámom písme a jazyku, ich dĺžka nepresahuje 20 znakov a mnohé obsahujú číselný údaj. Napriek úsiliu mnohých bádateľov sa toto písmo ešte nepodarilo rozlúštiť. Dokázalo sa iba to, že sa písalo sprava doľava. Podľa najnovších súčtov má 388 znakov v 1839 variantách. Predpokladá sa, že sa písalo aj na iné materiály, ktoré sa ale bohužiaľ nezachovali. Zvláštna pozornosť bola venovaná objavu hlineního kalamáru.
Krátko po objavení protoindickej civilizácie sa do lúštenia znakov pustil tibetológ L.A.Waden, ktorý v roku 1925 založil svoje riešenie na tzv. indosumerskej hypotéze-identifikoval harappské znaky so sumerskými a „prečítal“ nápisy s pomocou fonetických hodnôt príslušnách sumerskách znakov. Asyriológ J.V.Kinier Wilson sa snažil o oživenie tejto metódy,ale s neúspechom. Táto metóda sa dá s úspechom použit zrejme len vtedy, ak sú obe písma geneticky spriaznené.
Ďalší často používany spôsob spočíva v tom, že lúštiteľ najprv určí, čo jednotlivé piktogramy zznamenajú, a potom im priradí sylabickú hodnotu odpovedajúceho slova podľa princípu akrofónie. Východzí jazyk je v tomto prípade obvykle sanskrt,a ako dodatočné vodítko niekedy slúži tzv. tantrický kód-údajne pozostatok harappského písma, v skutočnosti je však o dve tisícročia mladší.

Záhadou protoindického písma sa začal zaoberať aj český orientalista Bedřich Hrozný.Zvolil cestu porovnávania harappských piktogramov s chetitskými hieroglyfmi a vychádzal z toho, že jednotlivé znaky majú spravidla mnoho rôznych významov a naopak, že sa vyskytuje mnoho rozdielnych znakov s totožným významom.
Sir Jonh Marshal vyslovil predpoklad,že „harappská civilizace je předárijskeho původu a že její jazyk pravděpodobne patří do drávidské rodiny“ 8. K najznámejsím zástancom drávidskej hypotézy patril španielsky jezuita, ktory časť života strávil v Indii, Henry Heras. Harappské písmo charakterizoval ako „pikto-fonografické“ a fonetickú hodnotu jednotlivých znakov určoval podľa toho, či sa spodobujú alebo podľa podobne vyzerajúcich znakov v iných písmach.
V roku 1964 sa skupina sovietskych vedcov pod vedením Jurija V. Knorozova, odborníka na mayské písmo,snažila rozlúštiť harappské písmo na základe počítačovej analýzy harappských nápisov a ich porovnaním hlavne so staroegyptskámi textami.Dospeli k záveru,že postupnosť znakov zodpovedá štruktúre bežnej v drávidskych jazykoch a že s najväčšou pravdepodobnosťou patrí k severnej vetve protodráviskeho jazykového komplexu.Vedecká obec však tento názor prijala ako „podnetnú“, „možnú“ ale „úplne neoveriteľnú alternatívu.“
Pri úvahach o povahe protoindického pisma sa nedá vylúčiť ani možnosť,že Harappania patrili k neznámej skupine praobyvatelov Indie, ktorí postupne vymreli či boli pohltení neskoršími prisťahovalcami,takže ak sa neobjaví nejaký dvojjazyčný text v už známom jazyku, nikdy sa tajomstvo protoindického písma nedozvieme.
2.9. Politická organizácia
Politická organizácia harappskej kultúry je doteraz predmetom sporu.Na základe objavov citadel v Harappe, Mohendžodare, v Kálíbángabe a iných mestách môžeme hovoriť o triednom rozvrstvení obyvateľov. V citadele bolo nepochybne sídlo vládcu a jeho palác, boli tu aj mestské urady, pod ktorých správou boli aj verejní sýpky. Súdime, že v mestách bola aj zvláštna mestská rada. Nie je vylúčene, ze jej členovia zasadali práve v zhromažďovacom sále Mohendžodara.
Dve najväčšie mestá boli,ako sme už spomínali, Harappa a Mohendžodaro. Podľa názorov niekt.vedcov to boli dve metropole buď jedného alebo dvoch politických útvarov. Odkial sa však všetky miesta tejto kultúry riadili,zostáva tajomstvom. Pozoruhodný je ale systém mier a váh, ktorý bol vo všetkých sídliskach rovnaký.
Sporná je tiež otázka politickej moci a celkového charakteru triednej štruktúry. Niektorí bádateĺia, napr. V.V.Struve alebo W. Ruben vyslovili domnienku o otrokárskom základe harappskej spoločnosti, ale tento názor vyžaduje ďalšie skúmanie. Ďalší bádatelia porovnávali politickú organizáciu so starovekou Mezopotámiou, a predpokladali,že aj na rieke Indus pripadala moc kňazom, a že v ich vlastníctve bol tiež celý pôdny fond. Ale nie je vylúčene, ze tu existvala oligarchická forma vlády.

Vykopávky dokazujú, že tu vládla značná majetková nerovnosť, napríklad na nálezoch v hroboch. Pohrebný inventár chudobných je značne skromnejší.
Predpokladá sa, že tu žili aj otroci, ktori bývali v chatrčiach,pracovali pri mláteni obilia ale zrejme aj pri čistení kanalizácie. Pretože v Kálíbángane a v Lothale neboli objavené malé baraky, v ktorých títo otroci bývali, predpokladá sa,že v týchto mestách bola v porovnaní s Harappou liberálnejšia vláda. Zaujímavy názor vyslovil anglický vedec D. Gordon, ktorý terakotové figúrky chápal ako figúrky otrokov.
Celkovo môžeme predpokladať existencui niekoľkých sociálnych skupín, napríklad kňazi, obchodnící a remeselníci a závislé obavyteĺstvo. Dá sa hovoriť aj o zvláštnej vojenskej skupine.Toto delenie viedlo niektorých bádatelov k tomu, ze videli v harappskej spoločnosti základy neskoršej stavovsko-kastovnej organizácie.

2.10. Úpadok harappských miest
Dostávame sa k zániku kultúry z poriečia Indu, a naskytajú sa ďalšie otázky a nejasnosti. Vďaka novým archeologickým nálezom môžeme povedať, že harappský kultúra bola strnulá a nevyvíjala sa.Bádatelia preskúmali vnútorný vývoj a určili v živote miest niekoľko období. Zvlášť je to zrejmé vo veľkých mestách. Napríklad v Mohendžodare sa v neskoršom období už nestavalo podľa prísneho plánu. Chátrali niektoré verejné budovy,a miesto nich sa objavili neveľké stavby, mesto tiež malo problémy zo zásobovaním vodou. Tiež v Harappe schátralo veľa budov, kedysi búrlivy obchod ustával,mení sa technika výroby keramiky,ornament sa už tak neleskne a znižuje sa kvalita výzdoby Tiež sa zhoršila kvalita vypálených tehiel, pravdepodobne už bol nedostatok dreva používaného k vypaľovaniu.
Vedú sa spory o príčine či príčinách úpadku. Prevláda nazor, že kultúra padla za obeť niektorej z vĺn árijských Nomádov, ktoré sa postupne valili do Indie od začiatku 2. tisícročia pr.Kr. Svedectvom násilného dobytia miest môžu byť kostry s rozseknutými lebkami,ale je ich veľmi málo.Svoju rolu mohli zohrať aj prírodne katastrofy alebo zmena riešičťa Indu, „dnes teče například v úctyhodné vzdálenosti od Mohendžodara, které kdysi stálo na jeho břehu.“9 Podobných príčin sa dá uviesť viac, ale nesporným faktom zostáva to, že niekedy okolo polovice 2. tisicročia pr.Kr. táto pozoruhodná kultúra zmizla nadobro z mapy sveta.

3. Záver
„Špekulácie. Možno správne, možno docela mylné. Lenže bez podobných špekulácií a dohadov nemôžeme o kultúre poriečia Indu tvrdiť skoro nič. Neexistuje žiadna vlastná výpověď jej tvorcov o sebe, zaznamenaná slovom či písmom, neexistujú ani žiadne informácie zvonka. Proste je tu, hmatatelná a nepochybná, ale je jedinou veľkou historickou záhadou.“10
Obdobie harrapskej kultúry môžeme považovať za etapu protohistórie. Pre veľké množstvo nerozriešených problémov a nezodpovedaných otázok nie je možné určiť vplyv tejto kultúry na ďalší priebeh indických dejín.Určite však táto kultúra bola skôr prínosom. Posúďte sami.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk