referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ferdinand
Sobota, 30. mája 2020
Záhady protoindickej civilizácie
Dátum pridania: 31.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: stellie
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 959
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 3.03 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 
1. Úvod
Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s problematikou harappskej kultúry. Ako vieme, existencia harappskej kultúry spadá do obdobia staroveku, teda veľa vecí, ktoré by nám pomohli dozvedieť sa viac , zničil zub času. Napriek tomu máme veľa materiálov, ktoré nám čo-to predsa len naznačia. Ale i tak si ešte stále veľa vecí musíme domýšľať, a preto som sa rozhodla pomenovať túto prácu „Záhady protoindickej civilizácie“.

V nasledujúcich kapitolách som sa snažila popísať, ako bola harappská kultúra vlastne objavená, niečo o jej vzniku či príchode, do akých diaľok sa až táto civilizácia rozšírila či ako žili ľudia harappskej kultúry, aké obchodné cesty podnikali či ako je to s ich pečatnými doštičkami, a čo sa s týmto obyvateľstvom nakoniec stalo

2. Záhady protoindickej civilizácie
Civilizácia údolia Indu, induská kultúra, protoindická civilizácia alebo harappská kultúra – toto všetko sú názvy pre jednu záhadnú civilizáciu.Záhadnú preto, lebo v podstate sa o nej veľa nevie. Nevieme, odkiaľ sa starí Harappania vzali,ani ako ich veľkolepá ríša zanikla, dosiaľ sa nepodarilo rozlúštiť ich tajomné znaky, ani nevieme,aké náboženstvo vyznávali či kto vlastne celú ríšu riadil. Začnime ale pekne od začiatku.

2.1. Objavenie harappskej kultúry
Už od 2. storočia po Kr.sa v Sindhu, v dnešnom Pakistane, niekoľko kilometrov od veletoku Indu, rozlieha na malom pahorku buddhistická stúpa. Miestni obyvatelia nazvali miesto vo svojom sindhskom jazyku Móhan džó daró, teda ‚Návršie mŕtvych‘, pravdepodobne preto, že „už při stavbě stúpy našli pod jejími základy pozostatky prastarých koster.“1 Jestvuje však názor, že názov Mohendžodaro môže znamenať i „Pahorok Móhanů, komunity rybářů a lodníků obývajícich tuto oblast.“2

V dvadsiatych rokoch 19. storočia bádataľ Charles Masson narazil na ruiny Harappy a stal sa prvým Európanom, ktorý popísal jej existenciu v knihe ‚Rozprava o rôznych cestách v Balučistáne, Afganistáne a v Pandžábe‘. 3
V roku 1875 anglický archeológ Sir Alexander Cunningham objavil tiež v Harappe pečať s neznámym nápisom.Tieto objavy viedli až k archeologickému výskumu, ktorý začal v roku 1921 a viedol ho indický archeológo Rai Bahádúr Dadža Rám Sahní v spolupráci s britským archeologickým týmom pod vedením Sira Johna Marshalla. Spoločne odkryli pozostatky rozľahlého města, ktorého rozsah a architektonická dokonalosť sa ukázala až po desaťročiach vykopávok. Kultúru, ktorá v tomto meste žila približne v rokoch 2500-1500 pr. Kr., nazvali harappskou.
O rok neskôr indický archeológ R.D.Banerdží odkryl o 600 km ďalej po prúde rieky Indus buddhistickú svätyňu a kláštor z 1. storočia pr. Kr., ale pri výkopoch narazil na oveľa staršiu kultúrnu vrstvu. Obrátil sa preto na Sira J. Marshalla, ktorý vytušil, že oba nálezy spolu súvisia. Nemýlil sa.

V priebehu ďalších rokov sa postupne odkrývali ďalšie a ďalšie mestá, dnes už je odhalených viac ako 70 rôznych nálezíšť .Neskoršie výskumy ukázali, že obe mestské centrá tvorili súčasť obrovského kultúrneho a zrejme i politického celku s rozlohou takmer 1,3 miliónov km2.

2.2. Odkiaľ sa však starí Harappania vzali ?
Existuje mnoho teórií,napríklad že jej základom bola sumerská kultúra, alebo že bola vytvorená indoiránskymi kmeňmi – tento názor ale viedol k tomu, že ju bádatelia považovali za kultúru védskú.
Etnológ a bádateľ R.Heine Geldern dokonca napísal, že „harappská kultúra vznikla náhle, neboť nebyli objeveny žádné stopy předcházejíciho vývoje.“ 4
Ďalším názorom je, že harappská kultúra nevznikla náhle ani náhodou, ale pravdepodobne sa rozširovala z jedného centra, kde vznikla najskôr. Kde to však bolo?
Vykopávky v Balučistáne a v Sindhu dokázali,že na tomto území v rokoch 4000-3000 pr. Kr. existovali poľnohospodárske kultúry, ktoré majú s ranne harappskou kultúrou veľa spoločného, takže vzniká predpoklad, že z tejto kultúry sa vyvinula naša záhadná civilizácia.

Zaujímavý je aj problém genetického vzťahu našej kultúry s predchádzajúcou amrískou kultúrou. Podľa francúzskeho archeológa J.M.Casala sú spodné vrstvy predharappského obdobia analogické s ranne poľnohospodárskymi kultúrami Balučistánu, a v neskorších vrstvách sa objavuje keramika ranne harappských sídlisk. V samotnej Harappe bola nájdená amríska keramika, zatiaľ čo v spodných vrstvách Mohendžodara sa objavila keramika balučistánskej kultúry – svedčí to o úzkych kontaktoch oboch kultúr,ale poukazuje to i na miestne korene harappskej kultúry. Vykopávky teda preukázali, že tradície typické pre amrísku kultúru tu existovali spolu harappskými tradíciami. J.M.Casal teda predpokladá,že naša kultúra nevznikla bezprostredne z amrískej, ale postupne sa na ňu navrstvovala.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: ANTONOVA, Koka Alexandrovna, BONGARD-LEVIN, G.M., KOTOVSKIJ, G.G.: Dĕjiny Indie.Stručný přehled. Nakladatelství Svoboda, Praha 1980., BASHAM, Artur Llewelyn: The wonder that was India. A survey of the culture of the Indian subkontinent before the coming of the Muslims. Sigdwick and Jackson, London 1954., BAUER, Jan: Města, která zmizela.Příběhy ztracených měst. Nakladatelství Otakar 2, Olomouc 2000., DHAVALIKAR, K.,RAVAL, M.R., CHITALWALA, Y.M.: Kuntasi – A Harappan emporium of the west coast. Deccan College Post-graduate Institut 1996., DINEEN, Jacqueline: Sto největších objevů archeologie. Columbus, Praha 1995., EDWARDEES, Michael: A history of India.From the earliest times to the present day. Thames and Hudson, London 1961., GAMPERT, Vilém: Nejstarší civilisace pravěké Indie. Nový Orient. Praha 1954, roč.9, č.10, s.154-156, HROZNÝ, Bedřich: O nejstarším stěhování národů a o problému civilisace protoindické. Tiskárna protektorátu Čechy a Morava v Praze, Praha 1940., JOHNSON, Gordon: Svět Indie. Kulturní atlas. Knižní klub a nakladatelství Balios, Praha 1998., KHAN, F.A.: The glory that was Mohenjodaro.Department of archaeology, Ministry of Education, Goverment of Pakistan, Karachi., KRÁSA, Miloslav, MARKOVÁ, Dagmar, ZBAVITEL, Dušan: Indie a Indové.Od dávnověku k dnešku. Vyšehrad, Praha 1997., LARROUSE ( tematická encyklopedie): Dějiny Lidstva, svazek 5. Albatros, Praha 2000., PATTERSON, Maureen: South Asian Civilizations.A biographic synthesis. University of Chicago Press, Chicago and London 1981., PERRING, Stefania, PERRING, Dominic: Starověké stavby včera a dnes. Fortuna Print, Praha 1999., SCARE, Chris: Sedmdesát divů světa pro dospělé.Osudy slavních stavebních památek. Slovart, Praha 2000., www.harappa.com, www.travel.web.pk/destination/archaelogical-sites/moenjodaro.asp
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.