Vyšehradský fond
V prvej polovici júna 2000 bola na pražskom stretnutí premiérov Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky podpísaná dohoda o zriadení Medzinárodného vyšehradského fondu (Fond V4). Cieľom fondu je podporovať rozvoj spolupráce medzi týmito krajinami. Sídlom sekretariátu fondu sa stala Bratislava a do funkcie výkonného riaditeľa fondu bol na nasledujúce tri roky vymenovaný Urban Rusnák. V súčasnosti je predseda fondu Andrzej Jagodziński z Poľska. Zakladajúcimi inštitúciami boli ministerstvá zahraničia V4. Na začiatku bola idea fondu, ktorý by podporoval kultúrnu spoluprácu medzi krajinami V4. V dnešnej dobe fond podporuje spoluprácu medzi krajinami V4 v týchto oblastiach:
a. Spoločné kultúrne akcie
b. veda
c. vzdelávanie
d. mládežnícke výmeny a ich cezhraničná spolupráca

Vyšehradská spolupráca nemá inštitucionálne väzby. Funguje na dobrej vôli vlád, prezidentov a úradníkov. Okrem fondu neexistuje žiaden iný orgán. Jeho zriadenie i miesto sídla fondu sú politickým krokom. Fond má za cieľ aj rozširovanie informácií o V4, podporovanie projektov, ktoré oživujú stredoeurópske povedomie.
Myšlienka zriadiť fond, ktorý by podporoval spoluprácu krajín V4 a zároveň by šíril pocit spolupatričnosti v stredoeurópskom priestore, vznikla počas stretnutia premiérov V4 v Bratislave v roku 1999. Myšlienka fondu nadobudla presné kontúry na neformálnom stretnutí premiérov v Javorine na jeseň toho istého roku. Dohodlo sa, že fond bude zriadený v priebehu roka 2000 a sídlo fondu bude v Bratislave. 9. júna 2000 na stretnutí premiérov v Prahe bola podpísaná dohoda o zriadení vyšehradského fondu a následne zasadal najvyšší orgán fondu, ktorým je konferencia ministrov zahraničných vecí. Na tomto stretnutí bol vymenovaný výkonný riaditeľ fondu a tak fond mohol začať fungovať.
Inštitucionálne bol fond pripravený v priebehu pol roka, od stretnutia premiérov na jeseň až po pražský summit, a to skupinou expertov vyšehradských krajín. Do prípravy boli zapojení národní koordinátori vyšehradskej spolupráce z Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska na ministerstvách zahraničných vecí.
Dňom vzniku boli všetky základné dokumenty pripravené – štatút fondu, vnútorné pravidlá fondu, pravidlá rozdeľovania prostriedkov a postavenie všetkých orgánov fondu.

Najvyšším orgánom fondu je Konferencia ministrov zahraničných vecí, ktorá zasadá raz do roka. Ďalším riadiacim orgánom fondu je Rada veľvyslancov, ktorá sa stretáva minimálne dvakrát ročne, a to v predsedníckom štáte V4. Od leta 2000 na jeden rok je predsedníckou krajinou Poľsko. Rada rozhoduje o prideľovaní financií, o podpore projektov. Keďže prvé grantové kolo má uzávierku v polovici septembra, Rada veľvyslancov je tvorená veľvyslancami krajín V4 vo Varšave a predsedom rady je národný koordinátor z Poľska. Výkonný riaditeľ fondu sa tiež zúčastňuje na zasadaniach Rady veľvyslancov a má poradný hlas.
Na čele sekretariátu fondu je výkonný riaditeľ, ktorý je zároveň i jeho štatutárnym orgánom. Úlohou sekretariátu je podávať informácie, prijímať žiadosti a vyhodnocovať ich z formálneho hľadiska. To znamená, či žiadosti zodpovedajú podmienkam, či sú v súlade z duchom vyšehradskej spolupráce.
V súvislosti s pôsobením fondu v SR bola podpísaná osobitná zmluva medzi SR a fondom. Tá mu dáva štatút medzinárodnej organizácie.

Slovensko má určitú výhodu v tom, že sídlo sekretariátu je na jeho území. Fond je medzinárodnou organizáciou, takže táto „teritoriálna renta“ nemôže byť zneužívaná. Žiadatelia zo všetkých štyroch krajín sú rovnocenní. Fond je tvorený z príspevkov všetkých štyroch štátov, každý rok po 250-tisíc eur. ročne sa bude rozdeľovať zhruba 40 mil. Sk.
Na začiatku sa uvažovalo o kultúrnom fonde, postupne sa k tomu pribaľovali ďalšie veci. Dnes to už zďaleka nie je len kultúrny fond. Je to fond, z ktorého sa dá financovať prakticky všetko – všetky štandardné oblasti, v ktorých sa pohybujú mimovládne organizácie (MVO).
Pri tvorbe kritérií podpory a stanovovania oblastí sa vychádzalo z toho, čo tieto krajiny spája. Okrem kultúrnych, školských a vedeckých stykov je to aj otázka cezhraničnej spolupráce. Tým, že fond financuje projekty len do 50 % plánovaného rozpočtu projektov, sú mimovládne organizácie nútené k väčšej aktivite pri získavaní iných zdrojov. To pomáha, aby sa ľudia lepšie spoznali, hľadali a nadväzovali kontakty a vytvorila sa určitá kritická úroveň vzájomnej previazanosti medzi krajinami V4.
Expertná skupina, ktorá pripravovala podmienky, brala do úvahy skúsenosti v rámci vyšehradských krajín. Inšpirovala sa aj podobným medzinárodným fondom, ktorý bol zriadený medzi Českou republikou a Nemeckom.
CEFTA – Central european free trade association

Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode medzi Českou republikou, Maďarskou republikou, Poľskou republikou a Slovenskou republiku bola podpísaná 21.decembra 1992.
V roku 1996 sa začlenila medzi krajiny CEFTA aj Slovinská republika a 1.júla 1997 aj Rumunsko. Cieľom dohody je postupne vytvoriť oblasť voľného obchodu, odstrániť prekážky vzájomného obchodu v „prechodnom období. Táto spolupráca prebiehala formou udeľovania koncesií na niektoré hospodárske produkty. V súčasnosti CEFTA už neexistuje vzhľadom na to, že po vstupe členských krajín okrem Rumunska do EU stratila svoje opodstatnenie.