XVII. kapitola – O uchvátení
„Tak ako výbojom môže byť nazývané uchvátenie zo zahraničia, tak uchvátenie je i druh domáceho výboja s tým rozdielom, že uchvátiteľ nemôže mať nikdy právo na svojej strane. Ktokoľvek sa teda dostáva k výkonu nejakej časti moci inými spôsobmi ako tými, ktoré zákony spoločenstva predpísali, nemá právo aby ho poslúchali.“

XVIII. kapitola – O tyranii
Je to užívanie moci, ktorú má niekto v svojich rukách, nie pre dobro tých, ktorí sú pod ňou, ale pre svoj vlastný, osobný, zvláštny prospech, kde vládca dáva nie zákon, ale svoju vôľu za pravidlo.“

Najdôležitejším rozdielom medzi legitímnym kráľom a samozvaným tyranom je ten, že pyšný a ctižiadostivý tyran si myslí, že jeho kráľovstvo a ľud sú určené iba pre ukojenie jeho prianí, ale riadny a spravodlivý kráľ naopak uznáva, že on sám je určený, aby sa staral o bohatstvo a vlastníctvo svojho ľudu.

XVIX. kapitola – O zániku vlády
Dôvody zániku vlády podľa Locka sú:
1. vpád cudzej sily
2. zmena legislatívy – a to:
a) keď jednotlivá osoba alebo knieža kladie svoju vlastnú ľubovôľu na miesto zákonov, ktoré sú vôľou spoločnosti (ktorú prehlásila legislatíva)
b) keď knieža zabraňuje legislatíve, aby sa zhromažďovala vo svoj náležitý čas alebo aby jednala slobodne v zhode s tými účelmi, pre ktoré bola zriadená
c) ak sa ľubovoľnou mocou kniežaťa bez súhlasu a proti jeho obecnému súhlasu zmenia voliči alebo spôsob voľby
d) ak knieža alebo legislatíva vydá ľud do poddanstva cudzej moci
3. ak ten, kto má najvyššiu výkonnú moc, zanedbáva túto úlohu a vzdáva sa jej, takže zákony nemôžu byť vykonávané
4. ak legislatíva alebo knieža konajú proti dôvere v nich zloženej