Národ je skupina ľudí, ktorí majú spoločný jazyk, spoločné zvyky, kultúru a vlastné územie, na ktorom žijú. Plebejský národ je národ, ktorý vždy niekomu slúžil a ostatné národy ho využívajú vo svoj prospech.
Dejiny Slovenska sú pestré. Postupné formovanie národa, formovanie štátnosti. Najskôr to bola Veľkomoravská ríša. Stačí spomenúť významných panovníkov, ktorí sa nedali ovplyvniť Frankmi a bojovali za kresťanstvo, ktoré by bolo zrozumiteľné pre každého. Konštantín a Metod vytvorili staroslovienčinu ako jazyk Slovanov a písmo- hlaholiku. Už tu sa viedol zápas o vlastný jazyk a písmo. Nakoniec sa Veľkomoravská ríša rozpadla. Neboli sme jednotní, a to využili maďarské kmene. Zničili vnútorne oslabenú Veľkú Moravu. Sformoval sa Uhorský štát a my sme sa stali jeho súčasťou. Nikto nemohol nič namietať. Jednoducho za nás rozhodli silnejší a väčší. Nikto nemohol tušiť, čo nás čaká. Národné obrodenie, čiže sebauvedomovací proces Slovákov, bolo v dejinách Slovákov veľmi dôležitým obdobím. Tu vznikla potreba jazyka Slovákov, aby sme sa prostredníctvom jednotného jazyka stali tiež jednotní. V roku 1787 Anton Bernolák kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu. Tento jazyk nebol prijatý evanjelikmi. Pod vplyvom porážky Napoleona v Rusku vznikla myšlienka slovanskej vzájomnosti- idea všeslovanstva. Do popredia sa dostáva literatúra a aj kultúrny život.

Janko Matuška napísal text piesne NAD TATROU SA BLÝSKA a neskôr sa táto pieseň stala slovenskou štátnou hymnou. V roku 1843 Štúr, Hurban a Hodža uzákonili spisovnú slovenčinu, ktorá získala širokú podporu. V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa Uhorsko usilovalo osamostatniť. Hnutie malo národno- oslobodzovací charakter. Slováci nepodporovali národný zápas Maďarov, veď boli celý čas Maďarmi utláčaní. Maďari presadzovali jednonárodný štát. V máji 1848 sa Slováci zhromaždili v Liptovskom Mikuláši. Spísali Žiadosti slovenského národa. Žiadali slovenčinu do škôl a úradov, zlepšenie podmienok národného života Slovákov a podobne. Národný snem, Pešť ani Viedeň tieto Žiadosti neakceptovali. Národná rada zorganizovala ozbrojené povstanie slovenských dobrovoľníkov proti diskriminácii zo strany Uhorska. Revolúcia v rokoch 1848/1849 bola však pre Slovákov, ale i Maďarov neúspešná. V období Bachovho absolutizmu, ktoré nasledovalo, došlo k snahám o dôslednú centralizačnú politiku zo strany Viedne vo vzťahu k jednotlivým častiam habsburskej monarchie. Uhorsko a Maďari si kompenzovali tento tlak zo strany Viedne zvýšením útlaku nemaďarských národov žijúcich v Uhorsku. Maďarizácia v uhorskej časti monarchie a germanizácia v rakúskej časti monarchie sa stupňovali. Neúspechy v zahraničnej politike viedli cisára v roku 1860 k vydaniu Októbrového diplomu, ktorý mal zrovnoprávniť národy a národnosti žijúce v monarchii. V Slovákoch svitla nádej na lepšie časy a znovu rozvíjali a zintenzívnili národný život. 6.-7. júna 1861 sa uskutočnilo celonárodné zhromaždenie Slovákov v Turčianskom Svätom Martine. Tu bol prijatý dokument:

MEMORANDUM NÁRODA SLOVENSKÉHO. Žiadali uznanie národa a jeho jazyka:
- v školstve
- v administratíve
- v kultúre