Najvýznamnejšie dynastie Číny
S´-ma Čchien (145-90 p.n.l), ktorý napísal prvé súborné dejiny Číny, pokladá za prvého vladára Chuang-tiho ( Žltého cisára), ktorému sa spolu s jeho nasledovníkmi pripisovali všetky civilizačné výtvory, napr. zavedenie správy, vznik peňažníctva, gazdovanie, chov dobytka, objavenie kompasu a písma atď.
Rovnako legendárny Jú, zakladateľ dynastie Sia ( 2205-1766 p.n.l), mal uskutočniť nevyhnutné regulácia rieky. Na konci dynastie vypuklo povstanie proti Ťieovi, poslednému hroznému vladárovi dynastie Sia. Povstaleckí Šangovia utvorili nový vládnuci rod.

Dynastia Šang
-prvú čínsku civilizáciu charakterizuje vysoká úroveň výrobkov z bronzu. V tomto období sa z magických znakov kňazov, ktorí boli aj veštcami, začína rozvíjať čínske písmo. Spoločnosť bola prísne hierarchicky členená: kráľ bol nielen politickým, ale aj náboženským vladárom. Jeho moc sa však nezakladala na pôvode, ale pokladala sa za božské poslanie.. Vidiecke obyvateľstvo bolo izolované od vyšších spoločenských vrstiev- bronz sa nikdy nestal majetkom čínskeho ľudu, jeho používanie bolo vyhradené pre privilegované vrstvy. Vladári tejto dynastie kládli dôraz na rozvoj poľnohospodárstva, ktoré sa v tomto období stáva ekonomickou základňou Číny.

Dynastia Čou
Na západe Číny vynikol na konci obdobia Šang rod Čou, ktorý okolo r. 1122 zvrhol dynastiu Šang a dobyl hlavné mesto An-jang. Aby opodstatnili svoj nárok na trón postavili proti bohu dynastie Šang Šangtimu nového boha Tchien ( nebo).
Túto dynastiu môžeme rozčleniť na tri obdobia, v ktorých štátna moc postupne strácala vplyv:

1. Obdobie západných Čou ( 1050-771 p.n.l)
- územná expanzia, rozdelenie krajiny na léna, ktoré boli zverené veľmožom podriadených kráľovi. Vládca im dokonca dal aj bojovníkov, takže postupne dochádza k oslabovaniu moci kráľovského dvora.
- 841 p.n.l donútili najsilnejšie kniežatá kráľa Li-wanga, aby ušiel z hlavného mesta. Pravdepodobne v 771 p.n.l sa feudálny systém rozpadá a moc prechádza na kniežatá. Oficiálne vládne ešte dynastia Čou, ale fakticky má vplyv už len v okolí svojho paláca.

2. Obdobie Čchun-čchiou ( 771-448 p.n.l)
- z mnohých mestských štátov vzniká 11 lénnych území, ktorých páni čoraz viac rozširovali svoju moc.
- V 6. st. p.n.l zavládli namiesto obyčajového práva nové štátne právne normy- zákonník Čou-li právne zakotvil rozvrstvenie spoločnosti.
Na čele- cisár = vyslanec a syn neba
Šľachta- vykonávala na základe svojej výchovy štátnu správu
Roľníci = poddaní, žili v patriarchálnych rodinách a nemohli zasahovať do verejných vecí
Kabinet- na starosti sociálne veci
- ruka v ruke s rozvojom obchodu vývin novej spol. vrstvy- mešťania
- v reálnom živote táto konštrukcia nefunkčná- veľmoži si robili, čo chceli
- obdobie života Konfucia

3. Obdobie Čan-kuo = obdobie bojujúcich štátov ( 481- 249 p.n.l)
- neustále boje jednotlivých veľmožov, postupne vzniká sedem štátov, ktoré žijú vo vzájomnom nepriateľstve – ani jeden nie je natoľko silný, aby ovládol ostatné
- až v 221 p.n.l západný štát Čchin získava na základe modernizácia svojej armáda hegemónne postavenie a po prvý raz zjednotil Čínu.

Dynasta Čchin ( 221- 206 p.n.l)
- vladár tejto dynastie prijíma titul Š´- chuang-ti („ vznešený cisár začiatku“). Nahradil feudálny systém centralistickou monarchiou. Celá štátna moc bola sústredená do rúk cisára, šľachtu zbavil moci tým, že rozdelil ríšu na okresy s civilnou a vojenskou správou, ktorá sa pravidelne obmieňala. Začína prebudovávať hranicu na severe- Veľký múr.
- Pretože cisár Čchin Š´- chuang-ti chcel aby ho považovali za zakladateľa Číny dal spáliť všetky dovtedajšie knihy o dejinách, hlavne Konfuciove.
- Cisári tejto dynastie sa považovali za bohov v ľudskej podobe, dochádza tiež k zjednoteniu mier a váh.

Dynastia Chan ( 206 p.n.l- 220)
- po smrti Š´- chuang-tiho sa ríša rozpadá. Z mocenských bojov vyšiel ako víťaz Liou Pang, ktorý založil dynastiu Chan
- ríša dosahuje dovtedy najväčšiu rozlohu ( časť južnej Číny, Vietnamu, Kórey a Turkestanu) = vznik nových obchodných ciest- spojenie s Rímom
- povstanie vidiečanov a občianska vojna končí obdobie tejto dynastie

Dynastia Ťin ( 265-420)
- ríša rozdelená na tri štáty. V západnej časti rod Šu- ma, ktorý založil dynastiu Ťin pod svojím velení zjednotil veľké časti ríše..
- zač. 4. st. rozvrat v štáte využívajú Huni a na severe a severovýchode vnikli do krajiny. Juh ostáva naďalej čínsky

Kultúra
- dlhé nejestvovanie ústrednej moci vytvorilo priestor pre pestrý rozvoj kultúry.
- vrchol okolo 1500 p.n.l – technický pokrok = vyspelé čínske stavebníctvo- výstavba vodných diel, zavlažovacích kanálov, vyvinutá technika násypov a oporných múrov ( čínske mestá uzavreté vo vonkajších hradbách a vnútri boli mestské štvrte oddelené pravouhlými hradbami so strážnymi vežami a bránami, stavby = pagody)
- písmo - dynastia Šang = rozvoj písma, znak = jeden pojem
- Š´- chuang-ti- dal vyhotoviť úradný zoznam, ktorý obsahoval 3300 grafém
- dynastia Chan- počet grafém sa strojnásobil- zjednodušenie písma a zaradenie do skupín ( dnes 214)
- papier vynájdený 105 n.l. Cchaj Lun, predtým sa používali kosti, bambusové tabuľky, kameň, bronz, hodváb.
filozofia- najvýznamnejšie obdobie je obdobie sto škôl
- konfucionizmus
- taoizmus