referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Sobota, 28. novembra 2020
Čina
Dátum pridania: 08.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: djosif
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 523
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 9m 30s
Pomalé čítanie: 14m 15s
 
Prírodné podmienky
Územím Číny pretekajú dva veľké riečne systémy, ktoré do veľkej miery ovplyvnili vznik a rozvoj kultúry v Číne: na severe riečny systém Žltej rieky ( Chuang-che), na juhu systém Jang-c´-ťiangu,, k nim sa na juhu pripája systém Západnej rieky ( Si-ťiang). Celá oblasť je delená vodním a klimatickým predelom, prebiehajúcim od západu na východ a tvorený pohoriami Kchun- Iun, Ťing-ling a Chuaj-jang ako aj riekou Chuaj na dve klimaticky, vegetačne ale ja kultúrne rozdielne oblasti.
Krajina na juhu sa skladá z celého systému pohorí, oddelenými od seba panvami a širokými riečnymi naplaveninami. Rieky majú dostatok vody. Zimy sú mierne, letá vlhké a teplé. Zrážky sú časté a dostatočné.

Na severe sa rozkladá Velká nížina. Charakteristickým typom pôdy je spraš, ktorý bol priviaty z náhorných plošín Strednej Ázie a ktorý pod sebou skoro úplne pochoval predošlý hornatý reliéf zeme. Rieky tu vyhĺbili hlboké kaňony a obrovské masy spraše odniesli na územie Veľkej nížiny. Rieky na severe sú plytké a bahnité, majú sklon k častým záplavam. Leto je suché, nedostatok zrážok, zima studená.
Poľnohospodárstvo

Ekonomickým základom čínskej kultúry bolo a je poľnohospodárstvo.
Na severe prevládajú spraše, ktoré sú síce veľmi úrodné ale neudržia vodu, čo bolo riešené zložitým systémom zavlažovania. Ešte dôležitejšia však bola ochrana pred záplavami, ktoré boli veľmi časté práve na území Veľkej nížiny na toku Žltej rieky. Číňania začali budovať obrovské poriečné hrádze, ktoré sa neskôr stavali pod štátnou kontrolou. Číňania pritom vymysleli originálny spôsob opravy pretrhnutej hrádze. Keď voda opadla na normálny stav, upevnili na miesto trhliny pletivo zo silných konopných lán a vyplnili ho hlinou. Takto zaťažené pletivo pomaly klesalo a utesnilo trhlinu. Aká je stará táto metóda nie je známe.

Na juhu pôda v úrodnosti nezaostávala za sprašami, no kým na severe prevládali dlhé prevažne suché polia, na juhu, ktorý bol predsa len hornatejší boli kratšie, terasovité, tvarom prispôsobené podmienkam krajiny. Obecne na juhu prevládalo obrábanie zavodnených polí, poľnohospodári tu mohli dosiahnuť až tri úrody, na sever polí suchých a maximum boli dve úrody za rok.

Pestované plodiny: až do začiatku nášho letopočtu sa hovorí o piatich druhoch obilia- dva druhy prosa, pšenica, strukoviny (sójové bôby), konope, niekde sa namiesto konope uvádza ryža, ktorá bola najdôležitejšou kultúrnou plodinou juhu.. Zo zeleniny to boli uhorky, melóny, cibuľa, cesnak, málo pred začiatkom nášho letopočtu sa objavuje aj kukurica. Vinnú révu poznali Číňania od 2. st. p.n.l . Ďalšími dôležitými plodinami boli cuk. trstina( asi 2 st. pred n .l.), čaj( 4. st. n.l.), ktoré majú pôvod v Indii.

Remeslá
V najstarších dobách remeselníci len málo pracovali pre trh, prevažne na objednávky od štátu, či od privilegovaných vrstiev. Pôvodne sa v Číne špecializované remeslo venovalo len výrobe spotrebných a luxusných predmetov pre vyššie vrstvy. Až v dobe Šang sú už archeologicky a písomne dokázané hrnčiarstvo( používanie glazúr), zlievačstvo, tkáčstvo, tesárstvo, textilná výroba ( hodváb poznali už v neolite, spracovávali konope, ľan, bavlnu), rezbárstvo

Osídlenie Číny
Archeologické nálezy nasvedčujú, že kolíska čínskej kultúry sa rozprestierala na severe.
Začiatky osídlenia tohto územia nie sú zatiaľ objasnené, ale nálezy kostier zvyškov tzv. človeka pekinského ( 500 000-400 000 p.n.l) svedčia o prastarej tradícii ľudstva v tejto oblasti. Vlastné datovateľné dejiny Číny sa začínajú v 18. stor. pred n. l..
Podľa legendy bol otcom ľudstva Pchan- ku. Zrodil sa z najstaršej formy ľudského bytia, z vajíčka. Vajce prasklo a jeho horná časť sa stala Nebom a dolná Zemou. Pchan-ku potom každý deň narástol o tri metre, Nebo sa o tri metre zvýšilo a zem zhrubla o tri metre. Keď Pchan-ku po 18 000 rokoch zomrel, vznikla z častí jeho tela príroda a z jeho bĺch ľudia.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Čína SOŠ 2.9776 275 slov
Čína SOŠ 2.9942 3016 slov
Čína SOŠ 2.9505 234 slov
Čína SOŠ 2.9732 2528 slov
Čína SOŠ 2.9443 1117 slov
Čína SOŠ 2.9535 2670 slov
Čína SOŠ 2.9483 474 slov
Čína SOŠ 2.9674 13157 slov
Čína SOŠ 2.9656 6140 slov
Čína SOŠ 2.9685 1703 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.