Verili, že bohovia zomreli, keď chceli stvoriť slnko a ľudia by sa im mali za to odplácať krvou, ktorú volali „svätená voda„.

Budovanie ostrovov
Podľa legendy Aztéci odišli hľadať krajinu, ktorú im sľúbili bohovia. Bolo im povedané, aby hľadali orla sediaceho na kaktuse, ktorý drží v zobáku hada. Našli orla sediaceho na skale na ostrove v strede jazera Texcoco, a tak sa tam Aztéci usadili. Na mexickej národnej vlajke je to symbol dodnes. Texcoco bolo jedno z piatich navzájom spojených jazier, v údolí ležiacom 2000 metrov nad morom a obkolesenom sopkami. Keďže bol ostrov malý, vyberali z jazerného dna hlinu a sypali ju do vody popri okrajoch ostrova, a tak ho zväčšovali .
No len zem uprostred ostrova udržala ťažké kamenné stavby. Aztéci stavali nové ostrovy tak, že sypali hlinu na slamené podložia medzi drevenými plotmi zaťažené kameňmi. Keď sa mesto rozrástlo, vodné kanály slúžili ako ulice. Obyvatelia mesta lovili ryby v kanáloch i v jazere a pestovali zeleninu na úrodnej pôde nových ostrovov. Časť týchto plávajúcich záhrad jestvuje dodnes v Mexiko City, a to v Xochimilcu.

Čo sa Aztéci naučili od Toltékov
Roku 1440 panovník Montezuma I., zveľadil Tenochtitlán tak, že postavil akvadukty a časť jazera premenil na poľnohospodársku pôdu. Bohatstvo a mier Aztéckej ríše lákali toltéckych remeselníkov a kupcov , ktorí naučili Aztékov vyrábať rôzne predmety z peria a zlata. Toltéci naučili Aztékov aj pozorovať hviezdy a používať kalendár

Hrdina, ktorý sa stal bohom
Operného hada, mayského a toltéckeho boha , Aztéci premenovali na Quetzalcoatla. V aztéckej legende bol Quetzalcoatl hrdina, ktorý sa premenil na krásneho vtáka s dlhým chvostom, ktorý vyzeral ako had. Aztéci verili, že tento božský hrdina utrpel porážku od svojho protivníka, boha zla, a s malou skupinou bojovníkov zmizol za východným morom. Legenda hovorí o tom, že sa raz vráti ako biely bradatý muž, ktorý porazí svojich nepriateľov.

Život Aztékov
Predpokladá sa, že Aztécka ríša mala v 16. Storočí, keď bola na vrchole moci, vyše desať miliónov obyvateľov. Taká veľká ríša potrebovala silné vedenie, preto v aztéckej spoločnosti hrali významnú rolu bojovníci. Kupci cestovali po celej ríši, predávali tovar a pôsobili aj ako špióni. Množstvo dokumentov tajne napísala zvláštna skupina kňazov, pripomínajúca dnešnú tajnú službu. Aztéci písali hieroglyfmi na papier, ktorý vyrábali zo stromovej kôry. Písanie bolo dôležitou súčasťou aztéckeho života a Aztéci zostavovali daňové zoznamy, právne listiny, náboženské texty a historické knihy. Aztéci čulo obchodovali a ako platidlo používali kakaové zrnká, lebo sa ľahko prenášali. Do hlavného mesta chodievalo každý deň nakupovať vyše 60 000 ľudí.