Mayovia, Aztékovia, Inkovia

Tri veľké ríše Latinskej Ameriky

Mayovia

Mayovia vládli v tom istom čase ako Rimania v Európe (pred osemnástimi storočiami). Ich moc dosiahla vrchol v rokoch 300-900 n.l., ale v období príchodu Európanov roku 1492 bola ich ríša v rozklade následkom občianskych vojen a vpádov iných miestnych národov. Mayovia žijú podnes, ale ich ríšu si podmanili Toltéci a neskôr Aztéci , ktorí bojovali so Španielmi za čias európskej konkvisty (dobytia) v 16. Storočí. Počítanie a písanie
Hieroglifické nápisy na stavbách dokazujú, že Mayovia mali abecedu. Takisto vieme, že Mayovia mali už veľmi presný matematický systém, pomocou ktorého vykonávali zložité merania a riešili rovnice. Mayský kalendár bol presnejší ako vtedajší európsky. Rok delili na osemnásť mesiacov po dvadsiatich dňoch. Na konci roka bolo päť dní určených na oslavy a každé štyri pridávali jeden deň navyše, takže poznali priestupný rok. Mestá a polia
Bohatstvo Mayov sa opieralo o pestovanie poľnohospodárskych plodín, najmä kukurice. Úrodné polia tvorili bohatstvo ríše a živili početné obyvateľstvo. Vďaka svojmu bohatstvu mohli budovať mestá a rozvíjať umenie. Niektoré mestá boli obohnané obrovskými kamennými hradbami. Domy boli usporiadané okolo veľkého ústredného námestia, kde stáli chrámy a paláce. Každé mayské mesto bolo vlastne samostatným štátom s vlastnou vládou a zákonmi. Hlavné mestá
Hlavné mestá Mayov boli : Chichén- Itzá, Uxmal, Palenque, Tikal a Copán. V Tikale postavili mayské chrámy vyčnievajúce z guatemalského dažďového pralesa. Na rozlohe šestnástich štvorcových kilometroch v okolí Tikalu žilo päťdesiattisíc ľudí. Operený had
Kukurica bola pre Mayov taká dôležitá, že ju uctievali ako boha. Mala odlišné podoby podľa toho, či bola mladá, sladká alebo zrelá. Operený had bol boh, stvoriteľ všetkého, vrátane kukurice. Mayovia verili, že božský had naučil ľudí, čo je pokoj. Na obrovských mayských chrámoch a palácoch bol každý centimeter ozdobený na znak pocty bohom. Okolo roku 1200 porazili Mayov Toltéci zo severu. Toltéci prevzali mayskú architektúru, umenie i náboženstvo a neskôr odovzdali tieto znalosti Aztékom. Aztéci

Krvavé obety
Roku 1345 prišiel zo severu do Mexika kmeň Aztékov. Na jazere založili mesto Tenochtitlán a stali sa vládcami nad všetkými kmeňmi v kraji. Aztéci boli obávaní a nenávidení bojovníci, lebo podmanené národy im museli platiť veľké dane, z ktorých veľmi bohatli.

Verili, že bohovia zomreli, keď chceli stvoriť slnko a ľudia by sa im mali za to odplácať krvou, ktorú volali „svätená voda„.

Budovanie ostrovov
Podľa legendy Aztéci odišli hľadať krajinu, ktorú im sľúbili bohovia. Bolo im povedané, aby hľadali orla sediaceho na kaktuse, ktorý drží v zobáku hada. Našli orla sediaceho na skale na ostrove v strede jazera Texcoco, a tak sa tam Aztéci usadili. Na mexickej národnej vlajke je to symbol dodnes. Texcoco bolo jedno z piatich navzájom spojených jazier, v údolí ležiacom 2000 metrov nad morom a obkolesenom sopkami. Keďže bol ostrov malý, vyberali z jazerného dna hlinu a sypali ju do vody popri okrajoch ostrova, a tak ho zväčšovali .
No len zem uprostred ostrova udržala ťažké kamenné stavby. Aztéci stavali nové ostrovy tak, že sypali hlinu na slamené podložia medzi drevenými plotmi zaťažené kameňmi. Keď sa mesto rozrástlo, vodné kanály slúžili ako ulice. Obyvatelia mesta lovili ryby v kanáloch i v jazere a pestovali zeleninu na úrodnej pôde nových ostrovov. Časť týchto plávajúcich záhrad jestvuje dodnes v Mexiko City, a to v Xochimilcu.

Čo sa Aztéci naučili od Toltékov
Roku 1440 panovník Montezuma I., zveľadil Tenochtitlán tak, že postavil akvadukty a časť jazera premenil na poľnohospodársku pôdu. Bohatstvo a mier Aztéckej ríše lákali toltéckych remeselníkov a kupcov , ktorí naučili Aztékov vyrábať rôzne predmety z peria a zlata. Toltéci naučili Aztékov aj pozorovať hviezdy a používať kalendár

Hrdina, ktorý sa stal bohom
Operného hada, mayského a toltéckeho boha , Aztéci premenovali na Quetzalcoatla. V aztéckej legende bol Quetzalcoatl hrdina, ktorý sa premenil na krásneho vtáka s dlhým chvostom, ktorý vyzeral ako had. Aztéci verili, že tento božský hrdina utrpel porážku od svojho protivníka, boha zla, a s malou skupinou bojovníkov zmizol za východným morom. Legenda hovorí o tom, že sa raz vráti ako biely bradatý muž, ktorý porazí svojich nepriateľov.

Život Aztékov
Predpokladá sa, že Aztécka ríša mala v 16. Storočí, keď bola na vrchole moci, vyše desať miliónov obyvateľov. Taká veľká ríša potrebovala silné vedenie, preto v aztéckej spoločnosti hrali významnú rolu bojovníci. Kupci cestovali po celej ríši, predávali tovar a pôsobili aj ako špióni. Množstvo dokumentov tajne napísala zvláštna skupina kňazov, pripomínajúca dnešnú tajnú službu. Aztéci písali hieroglyfmi na papier, ktorý vyrábali zo stromovej kôry. Písanie bolo dôležitou súčasťou aztéckeho života a Aztéci zostavovali daňové zoznamy, právne listiny, náboženské texty a historické knihy. Aztéci čulo obchodovali a ako platidlo používali kakaové zrnká, lebo sa ľahko prenášali. Do hlavného mesta chodievalo každý deň nakupovať vyše 60 000 ľudí.

Trhy boli dobre organizované, ale preplnené. Dalo sa na nich kúpiť všetko – jedlo, otroci, hrnce, látky aj zlato. Samých španielskych vojakov, ktorí prišli do Mexika začiatkom 17. Storočia, prekvapila veľkoleposť týchto trhov. Tvrdili, že v Európe niečo podobné nevideli.

Inkovia

V staroveku (1500 pred n.l. – 1200n.l.) boli v andskej oblasti dve hlavné civilizačné centrá – Nazca na pobreží Tichého oceánu a Tiahuanaco blízko jazera Titicaca. No okolo roku 1100 n.l. prišli z juhu ( od jazera Titicaca) do Ánd Inkovia hovoriaci po kečuánsky a založili mesto Cuzco. Inkovia neskôr začali skúmať a dobýjať nové územia a nakoniec založili najlepšie organizovanú ríšu Latinskej Ameriky, ktorá si udržala moc približne do roku 1530. Inkovia vybudovali veľké mestá a ovládali rozľahlé územia dnešného Peru, Ekvádoru, západnej Bolívie, severného Chile a severozápadnej Argentíny. Uzlové písmo
Inkovia „písali„ uzlovým písmom pozostávajúcim zo sústavy špagátov a uzlov, ktorá sa volala quipu. Niekoľko šnúr viselo z hlavnej vlnenej šnúry a na každej šnúre boli uzly. Každý uzol, prípadne rad uzlov, znázorňoval istú udalosť alebo množstvo. Tieto uzly vyzerajú veľmi zložito, ale Inkom boli dobre zrozumiteľné. Dieťa slnka
Titul „inka“ patril pôvodne vládcovi, ktorý veril, že je dieťaťom slnka. Keďže slnko bolo najmocnejším bohom Inkov, vládca (inka) bol veľmi mocný človek. Symboly inkovej moci boli ťažké zlaté kotúče, ktoré nosil on a jeho rodina na ušiach. V tejto spoločnosti boli veľmi dôležité rodinné vzťahy a každá rodina vytvárala rod. Každý rod mal svojho vodcu, ale všetky rody podliehali hlavnému inkovi. Inkovi úradníci chodili po celej ríši, všímali si rody a prinášali mu správy. Inkovia vybudovali po ríši množstvo ciest, a pritom nemali kone a nepoznali kolesá ani vozy. Po celej krajine sa cestovalo len peši. Tambá boli malé budovy rozostavené v pravidelných odstupoch popri cestách. Po celej ríši bolo pravdepodobne okolo tisíc támb. Posol bežal z jedného tamba do druhého a odtiaľ pokračoval v ceste ďalší posol – takto sa doručovali správy a oznamovali zákony. Roľníci a remeselníci
V inskej spoločnosti mal každý prácu, ale nikto za ňu nebol platený. Deti odháňali vtáky a pomáhali pri strážení úrody. Ľudia stavali kamenné terasy na svahoch hôr, aby mohli pestovať plodiny. Akvadukty a kanály privádzali vodu na polia, ktoré hnojili vtáčím trusom. Pri náboženských slávnostiach obetovali Slnku drobné zvieratá a jedlo, aby si naklonili bohov a zabezpečili dobrú úrodu.

V obrovských stodolách uskladňovali kukuricu a zemiaky, ktoré potom rozdeľovali medzi dvoranov, kňazov a obyčajných ľudí. Remeselníkov si tak veľmi vážili, že nemuseli platiť dane a výsledky ich práce slúžili všetkým.
Remeslá ako tkáčstvo, odlievanie bronzu, hrnčiarstvo a zlatníctvo dosiahli veľmi vysokú úroveň.