Veľká ozdoba Uhorska

Matej Bel bol jedným z najvýznamnejších učencov Uhorska. Historici a literáti ho nazvali,, Veľkou ozdobou Uhorska". Ako vedec sa zaoberal geografiou, históriou a prírodnými vedami. V Nemecku vyštudoval teológiu a filozofiu. Po návrate najprv pôsobil v Banskej Bystrici ako kňaz a pedagóg, neskôr v Prešporku
[Bratislave] ako rektor na evanjelickom gymnáziu. Jeho prvým dielom bol Posol starého a nového Uhorska. Vyšli z neho štyri zväzky pod názvom Notície-historické a zemepisné vedomosti o novom Uhorsku. V nich zhromaždil historicko-zemepisné, jazykové, národopisné a hospodársko-sociálne poznatky.
Neskôr začal vydávať edície prameňov[kroniky, denníky] k dejinám Uhorska, nazvané Príprava na uhorské dejiny.

Z plánovaných troch dielov vyšiel len jeden. Na prípravu takéhoto veľkého diela potreboval spolupracovníkov, ktorými boli väčšinou jeho žiaci a priatelia. Mapy do diela nakreslil Samuel Mikovíni, slovenský kartograf a zememerač, ktorý bol aj tvorcom rytín miest a hradov. Matej Bel chcel položiť základy vedeckého života v Uhorsku. Predložil návrh na založenie učenej spoločnosti so sídlom v Prešporku. Mala mať štyri triedy a pre členov chcel vydávať odborný časopis, čo sa však neuskutočnilo. Vydával noviny Nova Posoniensia [Bratislavské noviny]. Bol to prvý moderný týždenník nielen na Slovensku, ale v celom Uhorsku. Každé číslo obsahovalo správy zo sveta, historické i zemepisné články. Týždenník vychádzal dva roky. Matej Bel patril medzi najvýznamnejších európskych vedcov 18.storočia. Uznávali ho zahraničné vedecké spoločnosti. Bol členom londýnskej Britskej kráľovskej spoločnosti a viacerých nemeckých vedeckých spoločností. Osobnosť Mateja Bela a jeho dielo symbolizuje obdobie osvietenstva.