stredovek
- učenie o trojakom ľude - ľudia rozdelení do 3 stavov (kňazi, šľachta. poddaní)
- stredoveká cirkev učila, že poriadok na svete je daný od Boha a teda je nemenný (človek sa mal uspokojiť so svojím pozemským osudom a pokorne čakať na blažený život v posmrtnom raji) - toto učenie najviac vyhovovalo šľachte, lebo takto nemohol nikto ohrozovať jej bohatstvo a výnimočné postavenie v spoločnosti

Spoločenské podmienky
Na konci 13., zač. 14. st. vzniká nová spoločenská trieda, ktorej zisky plynuli z rozvoja remesiel – meštiactvo - sa nechceli zmieriť so sv. postavením
. Táto trieda má dostatok finančných prostriedkov a už ich aj chce využiť pre seba, pre svoj osobný komfort. Preto začína podporovať obchod - prísun drahých kovov, korenín a luxusných látok.
S obchodom súvisia nové zemepisné objavy - r. 1492 objavenie Ameriky.
K zemepisným objavom sa priraďujú významné vedecké objavy: heliocentrický názor - Slnko a nie Zem je stredom vesmíru (Galileo, Koperník), používanie kompasu, pušného prachu, vynález kníhtlače - r. 1445 J. Guttenberg.
- tal. mestá boli v stredovekej Európe na 1. mieste v rozvoji remesiel, obchodu a bankovníctva, a preto sa dotiaľ od kon. 13. a zač. 14. st. začalo šíriť nové myšlienkové, spoloč. a umelecké hnutie humanizmus a renesancia
heliocentrický názor - Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei

humanizmus
- humanus = ľudský
- nový svetonázor
- humanisti: študovali a vydávali diela antických autorov (Homér, Vergílius)
pokladali ich za dokonalé v zobrazovaní človeka a prírody, svojimi dielami ich napodobňovali vo forme aj
v obsahu, používali latinčinu až neskôr národ. jazyky
- diela zachytávajú každodenný život
- často súvisia s citovým životom človeka
- východisko, filozofia renesancie
- upriamil pozornosť vedy, umenia a celej kult. na človeka, prírodu a pozemský svet
- cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a znovuzrodenie
- odmietali feudálne a cirk. myslenie
- zdôrazňovali nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie života, úctu rozumu (pravda poznaná rozumom), zmyslové poznanie a význam jednotlivca
- hl. dôraz kládli na vzdelanie a výchovu (hl. zdroj poznania) -> zakl. prvých svetských škôl
- „Boh nám dal rozum na to, aby sme ho používali" - odmietli vš. cirk. dogmy
- do vedeckého bádania zaviedli metodickú skepsu - neprijímať hotové pravdy, vš. i overovať
- „Človek nemá veriť, ale má rozmýšľať" - neexist. vopred daná pravda, existuje pravda daná rozumom a táto je poznateľná
- „Boh je tu na to, aby boli určité zásady, morálka" - neboli ateisti, tvrdili, že Boh sa nemieša ľuďom do života a že len cirkev urobila z Boha niekoho, koho sa musíme báť
- vš. už bolo napísané, len sme na to zabudli - musíme sa vrátiť k starým jazykom, k antike a jej spisom a tam hľadať odpovede na otázky
- antika bola už dávno a humanizmus má priniesť niečo nové -> začína obd. vedeckého bádania
- začal sa hľadať ideálny št., zrodila sa politológia
- zakl.