Obdobie trvania:
od 3 milióny rokov pre Kr. 3 do 500 pred Kr.

VZNIK ČLOVEKA A JEHO NAJSTARŠÍ VÝVOJ
Prvý život na Zemi sa objavil v období, ktoré označujeme ako prahory. Živočíchy, z ktorých sa vyvinuli prví príbuzní dnešného človeka, sa na Zemi objavili až v treťohorách. Proces formovania dnešného človeka trval milióny rokov.
Vlastný vývoj človeka spadá až do posledného geologického obdobia štvrtohôr. Toto obdobie charakterizuje niekoľko veľkých zaľadnení, ktoré sa striedali s prechodným oteplením. Ľadovce vo svojom najväčšom rozsahu pokrývali asi 30 percent vtedajšieho povrchu pevnín, zatiaľ čo dnes to je asi 10 percent. V Európe siahali až k Stredomoriu, v Amerike až po rieku Ohio a pokrývali aj veľkú časť Ázie. Na územiach pokrytých ľadom žili mohutné, srsťou pokryté živočíchy, ktoré sa stali jedným zo zdrojov potravy vtedajších ľudí. Mamuty, nosorožce či losy a soby poskytovali vtedajším ľuďom okrem mäsa aj materiál na stavbu príbytkov (kosti, kožušiny) a ošatenie.
V teplejších medziobdobiach ľadovce ustúpili na sever. Územie susediace s ľadovcami sa pokrylo stromami a krovinami. Predtým vlhké oblasti boli suchšie a vznikali savany.

Človek ako živočíšny druh
Prírodovedec Carl Linné v roku 1758 ako prvý zaradil človeka do vývojového radu živočíchov na Zemi, konkrétne do radu primátov. Asi o sto rokov neskôr britský prírodovedec Charles Darwin vo svojom diele O pôvode druhov prirodzeným výberom opísal vznik a vývoj človeka a podal náčrt jeho prvej vývojovej línie.
Podľa moderného triedenia človek patrí do podtriedy živorodých cicavcov, pričom vytvára samostatný rod človek (Hominidae) a druh homo sapiens (človek rozumný).

Hominizácia
Vývoj človeka – hominizácia, antropogenéza – a jeho vyčleňovanie sa z ostatných zvieracích druhov bol dlhodobý proces, trvajúci niekoľko miliónov rokov.
Dnešný človek sa odlišuje od vzdialených zvieracích príbuzných v prvom rade vzpriamenou postavou a chôdzou na zadných končatinách, čo bolo spôsobené aj tým, že naši predkovia sa museli prispôsobiť zmeneným prírodným podmienkam – pohybu na otvorených savanách. Oslobodené horné končatiny mohli najstarší predkovia človeka používať ako jemný „nástroj“. Ľudská ruka má palec postavený proti ostatným prstom, čo umožňuje lepšie uchopenie predmetov. Zjemnenie svalov a kostí na ruke umožňuje manipuláciu aj s malými predmetmi.
Vzpriamená chôdza umožnila aj umiestnenie hlavy na chrbtici. Presunuté ťažisko umožnilo predchodcom človeka lepší výhľad po okolí. Zrak sa stal stereoskopický. Zmenená skladba potravy zmenila tvárovú časť. Predkovia človeka už nepotrebovali mohutné čeľuste na spracovanie mäsitej stravy, takže hlavová časť sa začala meniť v prospech mozgu. Posun hrtana a vnútorných častí úst postupne umožnil rozvoj reči ako základného nástroja dorozumievania.