Obživa
Základným problémom pravekého človeka bolo zabezpečiť si dostatok potravy. V celom období paleolitu sa ľudia živili tým, čo v prírode našli – lovili veľké i malé divé zvieratá, zbierali bobule, ovocie, korienky. Človek ako všežravec sa živí mäsitou i rastlinnou potravou. Má na to prispôsobený chrup – rezáky slúžia na trhanie mäsitej stravy, stoličky na drvenie rastlinnej potravy.
Lov zvierat závisel od prírodných podmienok. Na savanách a otvorených priestranstvách ľudia lovili kone a bizóny, v tundre mamuty, nosorožce a soby. Lovili aj zvieratá žijúce v jaskyniach (medveď). Pri vodných tokoch a vodných plochách lovili ryby a vodné vtáky, zbierali ulitníky (ustrice). Niektoré zvieratá bolo možné uloviť len na určitých miestach a v určitom období (napr. mamuty pri ich presunoch), a tak vznikali prechodné lovecké osady.

Oheň
Človek pomerne skoro objavil oheň a naučil sa ho používať na prípravu stravy, ako zdroj tepla v jaskyniach, či ako ochranu pred divými zvieratami. Najprv používal oheň, ktorý vznikol samovoľne v prírode (napr. od blesku), neskôr si dokázal sám zapáliť vhodné drevo.

Bývanie
Ďalším dôležitým problémom pravekého človeka bola ochrana pred zlým počasím a divými zvieratami. Spočiatku býval v jaskyniach alebo pod skalnými prevismi, odkiaľ vychádzal na lov. Ak po čase nenašiel v blízkosti jaskyne dostatok potravy, presťahoval sa na iné miesto; neskôr sa však opäť vrátil do pôvodnej jaskyne. Archeológovia v mnohých prípadoch odkryli aj niekoľko metrov vysoké kultúrne vrstvy, ktoré svedčia o periodickom sťahovaní a o tom, že jaskyne sa používali veľmi dlho.

V južnom Francúzsku bola objavená jaskyňa Lascaux, na ktorej stenách bolo namaľované množstvo zvierat – kone, býky, soby. Tieto zvieratá tvorili potravinovú základňu ľudí usadených v jaskyni a v jej okolí.
Na miestach, kde neboli vhodné jaskyne alebo skalné previsy, si ľudia museli budovať príbytky. V savanách a pri sezónnych lovoch zvierat (napr. lovci mamutov) si stavali primitívne prístrešky v podobe stanov. Kostru tvorili drevené prúty alebo dlhé kosti ulovených zvierat. Na ne položili vetvy, neskôr kožušiny a kože. Z týchto príbytkov sa väčšinou zachovali len jamky po ich kostrách a zvyšky ohnísk, pracovných nástrojov alebo ulovených živočíchov.