Nástroje
Človek sa postupne naučil vyrábať nástroje, aby si nimi pomohol pri zabezpečení obživy, pri opracúvaní mäsa, príprave príbytku alebo ich použil ako zbrane proti nebezpečným zvieratám. Najstaršími pracovnými nástrojmi boli kamene a kusy dreva, ktoré našiel v prírode. Postupne sa naučil vyrábať pracovné nástroje.
Základnou surovinou pri výrobe kamenných nástrojov boli vhodné okruhliaky. Človek veľmi rýchlo objavil vhodné suroviny – pazúrik, obsidián (sopečné sklo), dokonca vyhľadával náleziská týchto surovín. Základným nástrojom pravekého človeka bol pästný klin. Bol to kameň vhodného tvaru. Otĺkaním dvoch takýchto kameňov človek vytváral na klinoch ostré hrany.

Z menších úlomkov vznikali ďalšie pracovné nástroje, najmä škrabadlá a dlhšie čepele, ktoré používal pri delení mäsa a čistení kožušín.
Koncom paleolitu dokázal človek už štiepať kamene tak, že získaval ostré čepele, ktoré použil pri vytváraní kombinovaných nástrojov. Vkladal ich do drevených alebo kostených držadiel, čím vznikli špecializované nástroje – oštepy, šípy, pílky.
Okrem kamenných nástrojov pravekí ľudia používali aj drevené a kostené nástroje určené na špeciálne formy lovu.
Pri love zvierat na savanách si lovci začali vyrábať oštepy a luky so šípmi.
Ľudia žijúci pri riekach a vodných plochách si vyrábali harpúny, trojzubce a nožíky na otváranie ustríc. Okrem nástrojov používaných na zabezpečovanie obživy si vyrábali aj nástroje na výrobu ďalších nástrojov. Začali vyrábať vrtáky na vŕtanie otvorov do dreva alebo do kostí, aby do nich mohli vsadiť kamenné jadrá. Pri zošívaní kožušín používali ihly.

Ľudia starého a stredného paleolitu si dokázali vyrábať jemne opracované pracovné nástroje – škrabadlá, čepele, hroty.
Mladopaleolitickí ľudia tzv. štiepanou industriou vyrábali jemné a špecializované nástroje – pílky, vrtáky, hroty, dlátka.

Duchovný život
Pravekí ľudia žili v neorganizovaných alebo len čiastočne organizovaných tlupách. Pri love veľkých zvierat museli lovci vytvárať lovecké skupiny, v ktorých sa dorozumievali pokrikmi. Z nich sa vyvinula reč. Dokazuje to vývin mozgu a hlasových orgánov, schopných vytvárať artikulovanú reč. Mladopaleolitický človek (homo sapiens sapiens) je z biologického hľadiska rovnocenný dnešnému človeku.
Sezónny lov zvierat predpokladal, že ľudia si vopred vytvárali zásoby zbraní a nástrojov (kamenné nástroje sa rýchlo opotrebúvali). Kolektívny lov, najmä na veľké cicavce (mamuty, tury, soby, kone a pod.) bol dôvodom na zakladanie väčších sídlisk, ktoré tvorili skupiny obydlí. Zmenili sa aj spoločenské vzťahy a deľba práce medzi mužom a ženou. Kým muži lovili, ženy sa starali o obydlia a deti, pripravovali pokrmy a zbierali plodiny. Tlupa sa zmenila na rod zviazaný pokrvnými zväzkami.