Aj výroba nástrojov odráža určitú duševnú činnosť. Už to nie sú predmety nájdené v prírode, ale zámerne vyrábané nástroje určené na konkrétnu činnosť. Pri výrobe zbraní sa začali vytvárať určité tradície výroby a formovať estetické kritériá. Tie sa prejavili napr. koncom paleolitu pri zdobení niektorých častí nástrojov (drevené rukoväte, kostené vrhače) maľbami či plastikami lovených zvierat, ktoré mali určitú magickú funkciu.
Magickú funkciu mali aj rozsiahle maľby v jaskyniach vo Francúzsku, Španielsku, na Urale a na iných miestach. Maľby najrôznejších zvierat, ktoré lovili miestni ľudia (mamuty, kone, bizóny, soby) boli realisticky znázornené v skutočnej veľkosti a spolu s nimi často aj lovci.

Aj na drobných nástrojoch sa objavujú rytiny a sošky lovených zvierat. Osobitnú úlohu mali sošky, ktoré prvýkrát zobrazili človeka, a to ženu. Sošky mali zvýraznené pohlavné znaky – prsia, stehná a lono. Tieto „venuše“ pravdepodobne predstavujú symboly plodnosti a zároveň odrážajú významné miesto ženy – matky v spoločnosti, pretože od nej záviselo pokračovanie života.
Už u neandertálcov možno pozorovať vznik pohrebných obradov. Niektorí mŕtvi sú uložení spoločne na jednom „pohrebisku“. Časť mŕtvych je uložená na boku v skrčenej polohe. Analýzou sa zistilo, že niektorí mŕtvi boli uložení na rastlinnom lôžku a ich telá boli posypané červenou hlinkou. Pribúdajú doklady o duchovnom a náboženskom živote, charakterizované rituálnymi kostrovými pohrebmi s milodarmi.

Prechod medzi paleolitom a mladšou kamennou dobou – neolit tvorí v našom geografickom priestore mezolit – stredná kamenná doba (8 200 – 6 000/5 000 pred Kr.). Tu sa aj začína odlišovať vývoj v strednej Európe od vývoja na Blízkom východe, kde nastáva neolit – mladšia kamenná doba približne o 4 000 až 2 000 rokov skôr.