Od zberania potravín k ich výrobe

Obživa
Základným problémom pravekého človeka bolo zabezpečiť si dostatok potravy. V celom období paleolitu sa ľudia živili tým, čo v prírode našli – lovili veľké i malé divé zvieratá, zbierali bobule, ovocie, korienky. Človek ako všežravec sa živí mäsitou i rastlinnou potravou. Má na to prispôsobený chrup – rezáky slúžia na trhanie mäsitej stravy, stoličky na drvenie rastlinnej potravy.
Lov zvierat závisel od prírodných podmienok. Na savanách a otvorených priestranstvách ľudia lovili kone a bizóny, v tundre mamuty, nosorožce a soby. Lovili aj zvieratá žijúce v jaskyniach (medveď). Pri vodných tokoch a vodných plochách lovili ryby a vodné vtáky, zbierali ulitníky (ustrice). Niektoré zvieratá bolo možné uloviť len na určitých miestach a v určitom období (napr. mamuty pri ich presunoch), a tak vznikali prechodné lovecké osady.

Oheň
Človek pomerne skoro objavil oheň a naučil sa ho používať na prípravu stravy, ako zdroj tepla v jaskyniach, či ako ochranu pred divými zvieratami. Najprv používal oheň, ktorý vznikol samovoľne v prírode (napr. od blesku), neskôr si dokázal sám zapáliť vhodné drevo.

Bývanie
Ďalším dôležitým problémom pravekého človeka bola ochrana pred zlým počasím a divými zvieratami. Spočiatku býval v jaskyniach alebo pod skalnými prevismi, odkiaľ vychádzal na lov. Ak po čase nenašiel v blízkosti jaskyne dostatok potravy, presťahoval sa na iné miesto; neskôr sa však opäť vrátil do pôvodnej jaskyne. Archeológovia v mnohých prípadoch odkryli aj niekoľko metrov vysoké kultúrne vrstvy, ktoré svedčia o periodickom sťahovaní a o tom, že jaskyne sa používali veľmi dlho.

V južnom Francúzsku bola objavená jaskyňa Lascaux, na ktorej stenách bolo namaľované množstvo zvierat – kone, býky, soby. Tieto zvieratá tvorili potravinovú základňu ľudí usadených v jaskyni a v jej okolí.
Na miestach, kde neboli vhodné jaskyne alebo skalné previsy, si ľudia museli budovať príbytky. V savanách a pri sezónnych lovoch zvierat (napr. lovci mamutov) si stavali primitívne prístrešky v podobe stanov. Kostru tvorili drevené prúty alebo dlhé kosti ulovených zvierat. Na ne položili vetvy, neskôr kožušiny a kože. Z týchto príbytkov sa väčšinou zachovali len jamky po ich kostrách a zvyšky ohnísk, pracovných nástrojov alebo ulovených živočíchov.
Nástroje
Človek sa postupne naučil vyrábať nástroje, aby si nimi pomohol pri zabezpečení obživy, pri opracúvaní mäsa, príprave príbytku alebo ich použil ako zbrane proti nebezpečným zvieratám. Najstaršími pracovnými nástrojmi boli kamene a kusy dreva, ktoré našiel v prírode. Postupne sa naučil vyrábať pracovné nástroje.
Základnou surovinou pri výrobe kamenných nástrojov boli vhodné okruhliaky. Človek veľmi rýchlo objavil vhodné suroviny – pazúrik, obsidián (sopečné sklo), dokonca vyhľadával náleziská týchto surovín. Základným nástrojom pravekého človeka bol pästný klin. Bol to kameň vhodného tvaru. Otĺkaním dvoch takýchto kameňov človek vytváral na klinoch ostré hrany.

Z menších úlomkov vznikali ďalšie pracovné nástroje, najmä škrabadlá a dlhšie čepele, ktoré používal pri delení mäsa a čistení kožušín.
Koncom paleolitu dokázal človek už štiepať kamene tak, že získaval ostré čepele, ktoré použil pri vytváraní kombinovaných nástrojov. Vkladal ich do drevených alebo kostených držadiel, čím vznikli špecializované nástroje – oštepy, šípy, pílky.
Okrem kamenných nástrojov pravekí ľudia používali aj drevené a kostené nástroje určené na špeciálne formy lovu.
Pri love zvierat na savanách si lovci začali vyrábať oštepy a luky so šípmi.
Ľudia žijúci pri riekach a vodných plochách si vyrábali harpúny, trojzubce a nožíky na otváranie ustríc. Okrem nástrojov používaných na zabezpečovanie obživy si vyrábali aj nástroje na výrobu ďalších nástrojov. Začali vyrábať vrtáky na vŕtanie otvorov do dreva alebo do kostí, aby do nich mohli vsadiť kamenné jadrá. Pri zošívaní kožušín používali ihly.

Ľudia starého a stredného paleolitu si dokázali vyrábať jemne opracované pracovné nástroje – škrabadlá, čepele, hroty.
Mladopaleolitickí ľudia tzv. štiepanou industriou vyrábali jemné a špecializované nástroje – pílky, vrtáky, hroty, dlátka.

Duchovný život
Pravekí ľudia žili v neorganizovaných alebo len čiastočne organizovaných tlupách. Pri love veľkých zvierat museli lovci vytvárať lovecké skupiny, v ktorých sa dorozumievali pokrikmi. Z nich sa vyvinula reč. Dokazuje to vývin mozgu a hlasových orgánov, schopných vytvárať artikulovanú reč. Mladopaleolitický človek (homo sapiens sapiens) je z biologického hľadiska rovnocenný dnešnému človeku.
Sezónny lov zvierat predpokladal, že ľudia si vopred vytvárali zásoby zbraní a nástrojov (kamenné nástroje sa rýchlo opotrebúvali). Kolektívny lov, najmä na veľké cicavce (mamuty, tury, soby, kone a pod.) bol dôvodom na zakladanie väčších sídlisk, ktoré tvorili skupiny obydlí. Zmenili sa aj spoločenské vzťahy a deľba práce medzi mužom a ženou. Kým muži lovili, ženy sa starali o obydlia a deti, pripravovali pokrmy a zbierali plodiny. Tlupa sa zmenila na rod zviazaný pokrvnými zväzkami.
Aj výroba nástrojov odráža určitú duševnú činnosť. Už to nie sú predmety nájdené v prírode, ale zámerne vyrábané nástroje určené na konkrétnu činnosť. Pri výrobe zbraní sa začali vytvárať určité tradície výroby a formovať estetické kritériá. Tie sa prejavili napr. koncom paleolitu pri zdobení niektorých častí nástrojov (drevené rukoväte, kostené vrhače) maľbami či plastikami lovených zvierat, ktoré mali určitú magickú funkciu.
Magickú funkciu mali aj rozsiahle maľby v jaskyniach vo Francúzsku, Španielsku, na Urale a na iných miestach. Maľby najrôznejších zvierat, ktoré lovili miestni ľudia (mamuty, kone, bizóny, soby) boli realisticky znázornené v skutočnej veľkosti a spolu s nimi často aj lovci.

Aj na drobných nástrojoch sa objavujú rytiny a sošky lovených zvierat. Osobitnú úlohu mali sošky, ktoré prvýkrát zobrazili človeka, a to ženu. Sošky mali zvýraznené pohlavné znaky – prsia, stehná a lono. Tieto „venuše“ pravdepodobne predstavujú symboly plodnosti a zároveň odrážajú významné miesto ženy – matky v spoločnosti, pretože od nej záviselo pokračovanie života.
Už u neandertálcov možno pozorovať vznik pohrebných obradov. Niektorí mŕtvi sú uložení spoločne na jednom „pohrebisku“. Časť mŕtvych je uložená na boku v skrčenej polohe. Analýzou sa zistilo, že niektorí mŕtvi boli uložení na rastlinnom lôžku a ich telá boli posypané červenou hlinkou. Pribúdajú doklady o duchovnom a náboženskom živote, charakterizované rituálnymi kostrovými pohrebmi s milodarmi.

Prechod medzi paleolitom a mladšou kamennou dobou – neolit tvorí v našom geografickom priestore mezolit – stredná kamenná doba (8 200 – 6 000/5 000 pred Kr.). Tu sa aj začína odlišovať vývoj v strednej Európe od vývoja na Blízkom východe, kde nastáva neolit – mladšia kamenná doba približne o 4 000 až 2 000 rokov skôr.