referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Sakkara a Gíza
Dátum pridania: 20.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: delfín
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 899
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
Keď cestovateľka Amélia Edwardsová navštívila v roku 1870 Džoserovu pyramídu v Sakkare, bol komplex z veľkej časti zasypaný pieskom. Napokon, takto vyzerá i na dobovej rytine, kde sa medzi kameňmi a pieskom akoby na objednávku romantického egyptológa objavujú osamelé postavy ťaviarov. Čo sa týka Stupňovitej pyramídy, ktorá je najväčšia v Sakkare a takmer rovnako veľká ako Chefrenova, jej poloha je taká krásna, jej architektúra taká výnimočná a jej vek taký vysoký, že problémy veľkosti sa nakoniec ukazujú zanedbateľné... Stála už 500 alebo 700 rokov, keď kráľ Cheops začal so stavbou pyramídy... Mala dvetisíc rokov, keď sa narodil Abrahám. Amélia Edwardsová sa pomýlila v časových údajoch uvádzaných v súvislosti s touto stavbou. Ťažko jej však môžeme nedať za pravdu, keď o tomto monumente napísala: „Predstavivosť zmeravie pred takouto priepasťou času.“ Dnes vieme, že Džoser, jeden z kráľov III. dynastie, žil v 27.storočí p.n.l. Na jeho veľkolepom pohrebnom komplexe v Sakkare prekvapí najväčšmi dokonalý výraz členitého ideologického a náboženského videnia sveta, dosiahnutý v takých dávnych časoch a tak dômyselne prepojený s úlohou faraóna, s jeho božským pôvodom a s ideou ďalšieho života jeho duše po smrti.

Na vtedajších nápisoch nebol Džoser nikdy označovaný týmto menom, ale menom Nečerejchet, menom kráľa, ktorý je stelesnením Hora. Meno Džoser sa začalo objavovať až o mnoho storočí neskôr, v období XII.dynastie Chasechemweja. Ten, takisto ako ostatní panovníci z najstarších dynastií, sídlil v Abydose. Tam si aj začal stavať hrobku, ale zmenil názor a za miesto večného odpočinku si zvolil oblasť budúceho Memfisu, presnejšie Sakkaru, ležiacu južne od Gízy. Pomenovanie miesta je nové, odvodzuje sa od mena starého egyptského boha Sokara, ktorý ochraňoval kráľovskú nekropolu. Z nového hlavného mesta mohli faraóni lepšie kontrolovať nepokojné oblasti v Delte. Džoser vládol 29 rokov. Pripisujú sa mu vojenské výpravy do Sinajskej púšte. Svedčia o tom maľby s jeho menom, ktoré zanechali vojenské jednotky vo Wádí Maghare. Menej pravdepodobné je, že dobyl veľkú časť Núbie.

Sakkara má dnes charakter súboru pohrebísk, ktoré sa rozprestierajú na takmer ôsmich kilometroch, a je zahalená tisícročným tajomstvom. Nachádza sa tu pohrebná stavba, ktorá bola identifikovaná ako hrob prvého faraóna I.dynastie menom Aha, ktorý sa ujal moci po mýtickom kráľovi a dobyvateľovi Menim (Menejovi). To vedie k domnienke, že hroby faraónov I.dynastie, ktoré boli objavené v Abydose v Hornom Egypte, boli obyčajnými kenotafmi a že všetci najstarší egyptskí králi boli v skutočnosti pochovaní v Sakkare. Nech to už bolo akokoľvek, na počiatku 3.tisícročia p.n.l. boli v Sakkare pochovávaní významní kráľovskí úradníci. Medzi nimi aj istý Nebetka, pochovaný do vyššej stavby s lichobežníkovým prierezom, ktorej sa hovorí mastaba. Obsahuje stupne, ktoré boli neskôr prekryté novou výstavbou. Celý projekt mohol neskôr inšpirovať stavbu kráľovského architekta a Džoserovho vezíra Imhotepa.

Imhotep bol autorom pohrebného komplexu svojho pána a v nasledujúcich storočiach mu bola navyše prisúdená úloha literáta a učenca. O 2000 rokov neskôr, v 6.storočí p.n.l., bol Džoserov architekt na veľkej časti egyptského územia povýšený medzi uctievané božstvá, a navyše mu bol prisúdený vynález písma. Gréci, ktorí vtedy poznali rozličné aspekty egyptského náboženstva, ho pripodobnili k Asklepiovi, svojmu bohu lekárstva.
Džoserov súbor pohrebných stavieb je umiestnený vnútri rozľahlého obdĺžnikového priestoru ohradeného múrom z bieleho kameňa, dlhým asi jeden a pol kilometra a pôvodne viac než 10 metov vysokým. Striedajú sa v ňom výčnelky s výklenkami a obsahuje najmenej 14 nepravých dverí. Celok vzbudzuje záhadný a monumentálny dojem. Vnútorné stavby sú v mnohých prípadoch skutočne iba priečeliami, za ktorými sa skrývajú masívne kamennú podpery. Stavby v podstate tvoria dve zrkadlové skupiny: zdá sa, akoby ustavične poukazovali na existujúci dualizmus medzi Horným a Dolným Egyptom, dvoma národmi zjednotenými pod vládou faraónov. V múre existoval iba jediný skutočný vchod, brána široká len jeden meter v juhovýchodnom rohu. Prechádzalo sa ňou do dlhého, úzkeho koridoru lemovaného vysokými kamennými stĺpmi.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.