referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ladislav, Ladislava
Pondelok, 27. júna 2022
Sakkara a Gíza
Dátum pridania: 20.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: delfín
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 899
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
Chufu, v gréckom prepise Cheops, Snofruov syn, bol staviteľom Veľkej pyramídy v Gíze. Tá vďaka výške 137 metrov (pôvodne to bolo dokonca 146 metrov) dominuje celému pohrebnému okrsku. Veľkej pyramíde chýba obkladový plášť, ktorý odstránili Arabi, a 12 vrstiev kvádrov na vrchole. Zo všetkých pyramíd z obdobia IV.dynastie sa iba v Cheopsovej nachádzajú pohrebné komory vnútri samotnej stavby, a to na vyššej úrovni, než je jej základňa. Komora nazývaná „Kráľovnina“, postavená podľa pôvodného projektu, sa nachádzala presne na vnútornej osi stavby. Po úprave projektu bola druhá komory, nazývaná „Komora so sarkofágom“, postavená trochu vyššie a mimo osi. Nad ňou bolo objavených ďalších päť priestorov nad sebou. Mali pravdepodobne znížiť váhu obrovského množstva kameňa. K Veľkej pyramíde pôvodne patril kultový komplex s dvoma chrámami a dlhou kamennou rampou. Na východnej strane pyramídy bol v roku 1925 objavený jediný nedotknutý kráľovský hrob z obdobia Starej ríše: hrobka Hetepheres I., Snofruovej manželky a Cheopsovej matky.

Je veľmi pravdepodobné, že hrob bol premiestnený do Gízy potom, ako ho krátko po pohrebe v Dahšúre vykradli, pretože sarkofág bol prázdny. Komora obsahovala všetky poklady nedotknuté: alabastrové nádoby, vrátane kanôp s vnútornosťami mŕtvej, vzácne šperky z lazuritu, karneolu, malachitu, toaletné potreby i pozlátené drevené zariadenie. Všetka kráľovnina výbava, i keď bez jej tela, je teraz uložená v bezpečí Egyptského múzea v Káhire. V roku 1954 sa pri úpätí Cheopsovej Veľkej pyramídy našli dva výnimočné drevené člny. Boli dosť zničené, ale dali sa opraviť. Jeden je uložený v múzeu blízko miesta, kde ho našli. Člny zrejme symbolizovali moc faraóna, ktorý sa tak staval na roveň bohu Slnka Reovi pri ceste do ríše tieňov. Možno to boli bárky skutočne použité v pohrebnom sprievode.
Rachef alebo Chefren, Cheopsov syn, postavil druhú veľkú pyramídu v Gíze. Pôvodne bola vysoká 143, dnes má iba 136 metrov. Aj k nej patrili zádušné chrámy, rampa a Veľká sfinga, obrovský portrét panovníka zobrazeného s telom leva a tvárou človeka-boha. Ďalší výraz viery v božský pôvod kráľa. V šachte vnútorného chrámu sa našla nádherná Chefrenova socha z čierneho dioritu. Dnes je uložená v Egyptskom múzeu v Káhire. Panovník sediaci na tróne sa objavuje so sokolom, symbolom boha Hora, ktorého kráľ stelesňoval.

Menkaure alebo Menkovre, Chefrenov syn, dal neskôr pre seba postaviť tretiu pyramídu, ktorá bola takmer o polovicu nižšia ako pyramídy jeho predchodcov. O dvetisíc rokov neskôr položil Herodotos základ tradície, podľa ktorej boli Cheops a Chefren bezcitní utlačovatelia krajiny a Menkaure umiernenejší a ľudskejší panovník.
Malé rozmery jeho pyramídy akoby naozaj dokumentovali krízu absolútnej kráľovej moci. Ten bol pravdepodobne nútený podeliť sa o moc a bohatstvo s príslušníkmi kléru a aristokracie.
Menkaureho syn Šepseskaf dokončil práce na pohrebnom komplexe svojho otca pomocou úsporných opatrení, používajúc aj lacné materiály, napríklad nepálené tehly.
Neskôr prerušil dynastickú tradíciu pochovávania v Sakkare. Okrem toho dal pred pyramídou prednosť inému monumentálnemu hrobu v podobe obrovského sarkofágu. Taký hrob mala v Gíze jeho manželka, kráľovná Chentkaus I.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.