V Egypte môžeme minulosť sledovať do nesmiernej vzdialenosti : históriu do hĺbky 5000 rokov a predhistóriu najmenej o 5000 rokov hlbšie. Sami Egypťania považovali za začiatok svojich dejín zjednotenie Horného a Dolného Egypta kráľom Menim , ktoré dnes uvádzame do čias okolo roku 3000 p.n.l. s odchýlkou asi 150 rokov. Presne sa to zistiť nedá , pretože Egypťania nemali kalendár s presným východiskovým rokom. Nakoniec ani Meni , panovník z hornoegyptského mesta Cinev nie je bezpečne doložený. Túto neistotu tvorí niekoľko mien panovníka , pretože na rozličných dokladoch sa jeden a ten istý panovník uvádza pod rôznymi menami. Je teda možné , že Meni bol historicky doložený s kráľom Narmerom alebo Ahom , ktorých pramene uvádzajú ako jeho nástupcov. Tradícia je však v prospech Meniho. Pripisuje sa mu preto aj vznik prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta Mennofera. Zjednotenie Egypta bolo určite pokrokom , hoci na druhej strane stálo určite veľa krvi. Štátna moc sa v Egypte od začiatku neobmedzovala , pretože zabezpečovala ústredné riadenie poľnohospodárskych prác , hlavne využívania každoročných záplav Nílu , budovaním zavlažovacích kanálov. Navyše zabezpečovala vytváranie rezerv v kráľovských sýpkach , lebo v Egypte bolo známe , že po rokoch hojnosti nastanú chudé roky neúrody. Táto hospodársko – organizačná funkcia patrila medzi hlavné faktory. Na ich základe sa Egypt stal jednou z najvyspelejších krajín. V celom svete mu konkuroval iba mezopotámsky Sumer , ktorý ho o málo predbehol vynálezom písma. Nádejne sa Egypt rozvíjal za vlády Meniho , teda za Narmerových a Ahových nástupcov. Títo panovníci sú zaradení do dvoch dynastií. Upevnili štát vnútorne i navonok , mnohí z nich podnikali vojnové výpravy , pri ktorých získavali pre nich dôležitých otrokov. Po sebe zachovali mohutné hrobky v Ebozeve a pri Sakkáre. Doba ich vlády je asi 300 rokov a nazývame ju Archaickou .

Pod ríšami rozumieme obdobia mocenského a kultúrneho rozmachu Egypta , ktoré od seba oddeľovali prechodné obdobia úpadku. Do Starej ríše patrí vláda kráľov tretej až šiestej dynastie , ktoré sídlili v Mennofere. Jej začiatok je od roku 2700 p.n.l. Je to doba staviteľov pyramíd. Zakladateľ tretej dynastie Džoser si dal postaviť známu stupňovitú pyramídu pri Sakkáre , zakladateľ štvrtej dynastie Snofrev si dal postaviť dve pyramídy pri Dášúre , jeho nástupcovia Chufev , Chafre a Menkaure si dali postaviť slávne pyramídy pri Gíze.
Králi piatej a šiestej dynastie majú svoje pyramídy pri Abúsíre a Sakkáre. Pyramídy však boli iba súčasťou kráľovských pohrebísk so stavbami , ktoré neboli málo nákladné. Patrili sem zádušné komory ; ktoré boli dôležité pre kult mŕtveho kráľa ; údolné komory , kde sa konala mumifikácia ; výstupné cesty , po ktorých sa dopravovala kráľova múmia a nakoniec satelitné pyramídy pre kráľove manželky. Všetky hrobky boli vyzdobené sochami a reliéfmi .
Vysokú úroveň malo v tomto období písomníctvo. Bola to najmä náučná a náboženská literatúra. Stará ríša trvala vyše 400 rokov a zrútila sa prekvapujúco rýchle. Príčiny jej pádu sú pravdepodobne dynastické spory a palácové intrigy , ktoré boli najmä za vlády takmer storočného Pjopeja II. z konca šiestej dynastie.