Chalkolit
Na konci neolitu sa začína deľba práce, predovšetkým v remeselnej výrobe. Na poliach členovia dediny pracovali spoločne, ale pracovné nástroje si každá rodina vyrábala sama. Ako sa rozrastala výroba potravín, špecializovali sa niektoré skupiny obyvateľstva na výrobu pracovných nástrojov. Tento proces sa urýchlil vtedy, keď ľudia odhalili tajomstvo výroby kovov (5 200 – 3 500 pred Kr.) Najprv objavili niektoré kovy (zlato) v prírode v čistej podobe, neskôr sa naučili získavať kovy z rúd. Výroba kovov si vyžadovala špeciálne znalosti, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. Keďže kováči nemali čas venovať sa výrobe potravín, zásobiť ich potravinami museli iní obyvatelia. Špecializácia znamenala vyššiu produktivitu práce, viac remeselných výrobkov i potravín. Zvyšovanie výroby potravín i remeselných výrobkov si vynútilo vznik prvých foriem výmenného obchodu.
V dôsledku priaznivých prírodných podmienok, dostatku vody a úrodnej pôdy v úrodných oblastiach na juhu Mezopotámie začali poľnohospodárske dediny vyrábať prebytok potravín. Medzi jednotlivými dedinami začali vznikať veľké rozdiely. Menšie a chudobnejšie osady sa dostávali do závislosti od väčších a bohatších dedín. Veľké a bohaté osady však ohrozovali útoky obyvateľov zvonka, preto sa vytvára nová vrstva v spoločenstve, ktorá sa venuje len obrannej, vojenskej činnosti. S tým súvisí aj prevaha mužskej časti populácie, ktorú označujeme ako patriarchát.

V dedinách sa spoločnosť postupne rozdeľuje na niekoľko skupín: poľnohospodárov, remeselníkov a bojovníkov. Spoločenstvá sú už pomerne rozsiahle – majú i niekoľko tisíc členov. Takéto veľké spoločenstvo si vyžaduje centrálnu organizáciu práce. Z rodovej svätyne vznikol chrám, ktorého príslušníci (kňazi) preberajú všetku organizáciu spoločnosti – výrobu potravín, zabezpečovanie surovín, prerozdeľovanie potravín a remeselných výrobkov. Všetky potrebné veci sa prerozdeľovali, a preto sa takého hospodárstvo nazýva redistributívne hospodárstvo. Hlavnú úlohu pri organizovaní spoločnosti mal chrám a príslušníci chrámu (kňazi), preto sa mu hovorí chrámové hospodárstvo.
Koncom chalkolitu (okolo roku 3 500 pred Kr. ) vyvrcholil v tomto podnebnom pásme praveký vývoj. Veľké dediny sa zmenili na mestá, ktoré sa stali centrami okolitého územia. Sústredila sa v nich remeselná výroba i väčšina obyvateľstva určitého územia. Niektoré mestá si začali násilne podrobovať okolité územie: vznikajú prvé štáty.
Čoskoro po ich vzniku preberali v nich riadiacu funkciu vojenskí náčelníci, bývajúci v palácoch. Nahradili prerozdeľovaciu a administratívnu funkciu chrámov. Chrámové hospodárstvo sa mení na palácové hospodárstvo.
Vývoj na území strednej Európy aj v tomto období zaostával za vývojom v Prednej Ázii a v Egypte. V neskorej kamennej dobe – eneolite (3 200 – 1 900 pred Kr.) aj sem postupne prenikla znalosť tavenia a spracovania kovov. Obdobie do zmeny letopočtu rozdeľujeme na bronzovú a železnú dobu, ktoré sa ďalej vnútorne členia. Kým na našom území doznieval pravek, v stredomorí sa sformovali najstaršie mestské štáty a neskôr dve veľké civilizácie – grécka a rímska, pričom rímska ovplyvnila aj vývoj na našom území.

SLOVNÍK HISTORIKA
civilizácia – v pôvodnom význame „život v mestách“. Rozumieme ňou súhrn ideí, politických štruktúr, materiálneho života spoločnosti, výroby, techniky, kultúrnej a duchovnej úrovne na určitom území. Z tohto hľadiska hovoríme o antickej, kresťanskej, európskej, ázijskej civilizácii a pod.

kultúra – súhrn materiálnych a duchovných hodnôt vytváraných ľuďmi. Materiálnu kultúru tvoria nástroje, výrobná technika, zbrane, obydlia, dopravné prostriedky, odev, všetky výrobky a umelecké predmety vytvorené ľudskou rukou, ako aj hospodárske vzťahy vo výrobe. Duchovnú kultúru tvoria myšlienky a názory ľudí vo filozofii, vede, náboženstve, morálke, umení, vzdelávaní a v ďalších odvetviach duchovnej činnosti. Pojem kultúra má aj ďalšie významy (v poľnohospodárstve, lekárstve a pod.). V archeológii znamená vývojovú fázu osídlenia na určitom území a v časovom rozpätí s charakteristickými znakmi sídlisk, spôsobu pochovávania, keramiky, nástrojov, zbraní a pod.

matriarchát – štádium v rodovej spoločnosti, kde skupina ľudí bola spojená príbuzenstvom po materskej línii. Vedúce postavenie v spoločnosti mala žena, pretože v skupinových manželstvách sa pôvod detí dal určiť len podľa matky. V staršej kamennej dobe bol matriarchát symbolizovaný kultom plodnosti (venuše).

monogamná rodina – rodina založená na párovom spolužití muža a ženy

patriarchát – štádium v rodovej spoločnosti, kde vedúce postavenie má otec – muž. Skupinové manželstvo vystriedala párová rodina.