referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Prví roľníci
Dátum pridania: 20.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: natali
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 386
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
Klimatické zmeny
Okolo 10 000 rokov pred Kr. nastali v oblasti Stredozemného mora výrazné zmeny v podnebí. Skončila sa posledná ľadová doba, ľadovce ustúpili na sever. Podnebie nadobudlo v podstate dnešný charakter: mierna subtropická klíma s dostatočnými zrážkami. Územia okolo Stredozemného mora, predovšetkým v Prednej Ázii, sa zmenili na savany. Objavili sa na nich rastliny a zvieratá, ktoré tu dovtedy nežili. Vhodné klimatické podmienky spôsobili, že ľudia prestali byť závislí od okolitej prírody a naučili sa vyrábať potraviny.
Asi 10 000 – 8 000 rokov pre Kr. sa začala mladšia kamenná doba – neolit. Toto obdobie malo veľký význam vo vývoji ľudskej spoločnosti, ktorá prechádzala od obdobia závislosti od prírody k osamostatneniu sa od prírodných procesov. Vývoj od zberu potravín k ich výrobe však určovali prírodné podmienky, ktoré neboli vo všetkých oblastiach rovnaké. Preto sa v jednotlivých oblastiach začína výroba potravín v rôznom období.
Najvhodnejšie podmienky boli na Blízkom východe v oblasti, ktorú historici nazývajú úradný polmesiac. Sú to krajiny od Cypru cez Malú Áziu, územia na hornom toku riek Tigris a Eufrat až po územie Egypta. Predovšetkým Tigris, Eufrat a Níl prinášali v čase záplav dostatok vody, ktorú však bolo potrebné rozvádzať na polia systémom kanálov a nádrží. Tieto vody prinášali aj úrodné bahno, ktoré pravidelne obnovovalo úrodnú silu pôdy.

Domestikácia rastlín a zvierat
Ľudia si začali všímať pravidelný cyklus rozmnožovania niektorých rastlín a zvierat. Spomedzi rastlín predovšetkým niektoré druhy tráv s jedlými zrnkami. Pozorovali, ktoré druhy sú najlepšie a dávajú najviac úrody. Tie začali vyberať, vytvárali im vhodné podmienky na rast (vhodná pôda, dostatok vlahy), a tak z nich vypestovali prvé kultúrne rastliny – obilniny jačmeň a pšenicu. Postupne zvládli aj pestovanie ďalších rastlín, a to strukovín (bôb) a olejnatých rastlín (sezam).
Najvhodnejšie podmienky na výrobu potravín boli v širokom oblúku, ktorý sa označuje ako „úrodný polmesiac“. Zahŕňal územie od ostrova Cyprus cez Malú Áziu až do Mezopotámie. Ďalšie vyspelé civilizácie vznikali okolo veľkých riek, kde bol dostatok vody na zavlažovanie polí.
Podobný proces prebehol aj v zdomácňovaní zvierat. Ľudia si najprv vybrali ovce a kozy, ktoré poskytovali mäso, mlieko a ďalšie produkty. Mladšie kusy chovali v ohradách a spotrebovali ich až v čase núdze. Z kože zabitých zvierat si pripravovali odevy alebo iné potrebné veci (vrecia, laná), spracúvali aj kosti a rohy zvierat.
Prechod k výrobe potravín bol dlhodobý proces. Spočiatku si ľudia vyrábali len asi 10 percent potravín, až koncom 6. tisícročia vyrobené potraviny pokryli 100 percent ich spotreby. Popritom však lovili divoké zvieratá, chytali ryby a zbierali ustrice ako doplnkové zdroje potravín.
Celý proces výroby potravín a následné zmeny vo vtedajšej spoločnosti odborníci nazývajú neolitická revolúcia. Priniesol totiž zásadnú zmenu v postoji človeka k prírode: začal ju využívať vo svoj prospech. Ľudstvo objavilo pravidelnosť striedania ročných období a biologických cyklov v rastlinnej a živočíšnej ríši. Skončilo sa obdobie úplnej závislosti od prírody a začal sa proces jej postupného podmaňovania.
Najvhodnejšie podmienky na výrobu potravín boli na Blízkom východe, a to na území na severe ohraničenom Čiernym a Kaspickým morom, na východe Perzským zálivom, na západe pobrežím Stredozemného mora a na juhu Sinajským polostrovom. V Afrike boli najvhodnejšie podmienky v údolí rieky Níl, ale neolitická kultúra sa sem rozšírila z Blízkeho východu. V Indii vznikli najlepšie podmienky v údolí riek Indus a Ganga a v Číne okolo riek Jang-c - ťiang a Chuang-che.

Vznik roľníckych osád
Výroba potravín, predovšetkým pestovanie obilnín, spôsobila výrazné zmeny v živote obyvateľstva. Ľudia opúšťali horské a podhorské oblasti a sťahovali sa pozdĺž Eufratu a Tigrisu na juh, kde bola úrodnejšia pôda a dostatok vody na zavlažovanie polí. Pôdu pre osiatím upravovali drevenými palicami a hákmi, po zasiatí semien ju zavlažovali a chránili pre vtákmi a divými zvieratami.
Keďže sa ľudia sťahovali do údolí riek, nemali k dispozícii jaskyne a museli si stavať vlastné obydlia – prvé domy, ktoré zoskupovali do väčších celkov – dedín. Domy boli spočiatku pomerne rozsiahle, v jednom pravdepodobne bývalo viacero rodín, až postupne sa stavali menšie domy pre jednu rodinu.
Obyvateľstvo prvých dedín bolo pokrvne príbuzné, čo odrážajú aj náboženské kulty. Stavali sa prvé svätyne, v ktorým uctievali spoločného predka rodiny., predovšetkým matku rodu. Žena, ktorá zabezpečovala pokračovanie rodu, mala v týchto poľnohospodárskych dedinách významné postavenie. Dôkazom sú aj archeologické nálezy sošiek zobrazujúcich ženu so zvýraznenými pohlavnými znakmi (prsia, lono), často s dieťaťom. Tieto sošky, nazývané venuše, sú významným dokladom nadvlády ženy v spoločnosti (matriarchát).
Členovia rodiny a dediny pracovali na pôde spoločne bez rozdielu pohlavia. Dostatok potravy sa priaznivo odrazil na počte príslušníkov dedín, ktoré sa rozrástli až na niekoľko sto členov.
Výroba potravín si vynútila zmeny aj v ich príprave. Obilniny i mäso si ľudia začali pripravovať pravidelne na ohni. Čiže potrebovali nádoby na varenie a uskladnenie. Vznikla keramika – hlinené, v ohni vypálené misky a hrnce.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.