referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matej
Pondelok, 24. februára 2020
Vojny na Blízkom východe (seminárna práca)
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pepo.zv
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 632
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 18.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 30m 30s
Pomalé čítanie: 45m 45s
 

Mandátna vláda oficiálne argumentovala nutnosť zakročiť proti organizovanému ilegálnemu prisťahovalectvu a proti teroristickým akciám organizácií ICL (radikálne pravicová Národná vojenská organizácia – Irgun Cvai Leumi) a LECHI – pravicová ultraradikálna organizácia – Bojovníci za slobodu Izraelu (Sternova skupina – podľa vodcu). Proti týmto dvom organizáciám musela dokonca zakročiť sionistická ozbrojená organizácia Haganah. Brutálna akcia mandátnej polície a britskej armády sa javili mnohým Angličanom ako zavrhnutiahodné.
Organizácia Haganah tvorilo viac ako 15 000 mužov, ktorí absolvovali vojenský výcvik. Ich elitné úderné oddiely sa nazývali Palmach. Palmach mal 3 000 mužov v štyroch práporoch, ktorí boli za druhej svetovej vojny vycvičení britskými inštruktormi. Židovské úderné oddiely sa zúčastnili niekoľkých náročných výsadkových operácií v Sýrii a Libanone proti tej časti francúzskej armády, ktorá bola súčasťou režimu so sídlom vo Vichy.
Reakciou palestínskych Arabov na revolúciu OSN z 30. novembra 1947 boli búrlivé demonštrácie. V Jeruzaleme prerástli demonštrácie do ozbrojených útokov proti židovským domom a obchodom. Nevyhlásená vojna zúrila zvlášť prudko v Haife, Jaffe i v ďalších mestách. Boli ostreľované židovské osady, autobusy a nákladné automobily, pričom zahynulo mnoho nevinných civilistov, medzi nimi i ženy a deti. Tou istou mincou splácala ICL Arabom. Bola to tragická reťaz teroristických akcií podnikaných z dvoch strán. Mandátna vláda vzhľadom ku svojmu zamietavému stanovisku k plánu na delenie Palestíny nezasahovala. Keď však niekde zasiahla, tak len preto, aby ešte viac rozdúchavala vzájomné nepriateľstvo.
Pokiaľ ide o postoj Ligy arabských štátov k udalostiam v Palestíne neexistovalo jednotné stanovisko, lebo rozdiely medzi cieľmi jednotlivých arabských štátov boli značné. Za týchto okolností uzavrel zajordánsky kráľ Abdulláh na jeseň roku 1947 tajnú dohodu s Britmi o obsadení arabskej časti Palestíny. Plánoval tiež obsadenie Haify, pričom počítal s nasadením Arabskej légie. Abdulláh sa tiež vážne zaoberal plánom na vytvorenie „Veľkej Sýrie“, čím sa dostal do rozporu so saudskou-arabským kráľom Saúdom, s jeruzalemským muftim a so sýrskym ministerským predsedom.
Krátko po vyhlásení uznesení OSN o rozdelení Palestíny sa sformovala arabská ozbrojená jednotka pod vedením Kawukdžího, ktorý za druhej svetovej vojny zastával vedúce miesto v propagandistickom aparáte hitlerovského Nemecka. Po vojne sa vrátil do Sýrie. Kawukdží (anglický prepis mena al-Qawugji) bol podporovaný arabskými a podľa všetkého aj britskými reakčnými kruhmi.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.