Vpadol so svojim žoldnierskym vojskom, ktoré sa honosne nazvalo „Oslobodenecká armáda“ a v ktorom slúžili i bývalí príslušníci SS a iní muži s fašistickou minulosťou, do severnej a strednej časti Palestíny.
V decembri 1947 skrachovali pokusy arabských oddielov dobyť židovské osady Kfar Ecion (juhozápadné od Jeruzalema), Tirat Cvi (južne od Genezaretského jazera) a Kfar Szold (v severnej časti Galileje pri sýrskych hraniciach).
V januári 1948 boli odrazené útoky Kawukdžího vojska v severnej Palestíne a zmarené akcie Moslimských bratov, ktorí útočili z Egypta na Hebron a Betlehem. Britský zámer sústrediť armádu pred odchodom z Palestíny na niekoľkých strategických miestach a predať moc tej strane, ktorá by v určitej oblasti mala prevahu, celý konflikt len vyhrotil. V mnohých prípadoch boli napríklad dobre opevnené britské policajné stanice na území budúceho židovského štátu predané arabským bojovým jednotkám. Dobytie týchto staníc si potom vyžiadalo značné straty na životoch.
Dňa 5. marca vypracovalo veliteľstvo 6. Britskej výsadkovej divízie tajnú správu nazvanú Ingelligence Summary No 68, ktorá obsahovala presné informácie o chystanej arabskej invázii do Palestíny.
Vzhľadom ku stále častejším vojenským stretnutiam začala organizácia Haganah zriaďovať výcvikový tábor v Natanii (severne od Tel Avivu). Teroristické akcie ako vraždy a pumové atentáty v arabských kaviarňach a reštauráciách, prevedené ICL, pochopiteľne iba stupňovali nepriateľstvo, chaos a strach.
V apríli zaútočil Kawukdží s niekoľkotisícovým vojskom na židovské osady Mišmar Haemek (juhovýchodne od Haify) a Ramat Jochanan (východne od Haify) – a neuspel. Vrchné veliteľstvo Haganah vydalo vzápätí rozkaz získať kontrolu nad všetkými oblasťami, ktoré mali patriť k budúcemu židovskému štátu. Veľký dôraz bol tiež kladený na zabezpečenie dopravy. 2.apríla 1948 sa pokúsila Haganah preraziť cestu do obliehaného Jeruzalema, ktorého židovská časť bola obkľúčená arabskými jednotkami, a tak bolo znemožnené zasahovanie obyvateľstva. Do mesta sa dostal len jeden konvoj. Dňa 9. apríla v ranných hodinách pochodovali oddiely ICL smerom na arabskú dedinu Dejr Jasín (západne od Jeruzalema). Ako neskôr prehlásili vojenskí činitelia Haganah, akcie proti tejto dedine boli z vojenského hľadiska bezcenné a pre obranu Jeruzalema bezvýznamné. Muži, ženy i deti osady boli vyvraždení guľometmi, samopalmi a ručnými granátmi, i keď nemožno presne stanoviť počet obetí, možno ich odhadnúť na 250 osôb. Tento masaker bol ostro odsúdený Židovskou agentúrou a židovskou verejnosťou vôbec.
Židovským teroristickým skupinám šlo o to, prinútiť arabské obyvateľstvo, aby prepadlo panike a navždy opustilo svoje domovy, a tak uvoľnilo „životný priestor“ židovským osadníkom. Velitelia Haganah prehlásili, že ozbrojená organizácia ICL pri väčších vojenských akciách neuspela. Nezdarené vojenské operácie ICL napríklad v Jaffe alebo Jeruzalemu musela dokončiť Haganah.
V deň 13. apríla 1948 došlo ku krvavej odplate za Dejr Jasín.