Kolónu lekárov a ošetrovateľov prepadli Arabi a sedem hodín ostreľovali automobily, až z nich ostali len trosky. Mandátne úrady bezbranným ľuďom neposkytli pomoc a nedovolili skupine Haganah zasiahnuť. Sedemdesiatsedem lekárov a ošetrovateliek bolo usmrtených, dvadsať ich vyviazlo s ťažkými zraneniami.
Dňa 16. apríla sa v Bejrúte Arabská liga uzniesla podniknúť inváziu do Palestíny a zabrániť založenie Židovského štátu. 18. apríla opustilo britské vojsko mesto Tiberias u Genezaretského jazera a to potom obsadila Haganah. 21. apríla začala Haganah dobývať arabskú štvrť Haify. Akciu uľahčil britský veliteľ Haify generál Stockwell, ktorý Haganah naznačil, že sa britské vojsko stiahne do prístavu a do boja Židov a Arabov nebude zasahovať. Asi si predstavoval, že mesto dobyje Kawukdží so svojím vojskom, ktoré tiahlo na Haifu. Výsledok štyridsaťosemhodinových bojov však dopadol úplne opačne, za čo bol generál Stockwell okamžite odvolaný.
Pri bojoch v Haife židovský teroristi plienili arabské obydlia a dopúšťali sa na obyvateľstve neslýchaných ukrutností. Tieto činy nesmierne uškodili boju rodiaceho sa štátu za jeho samostatnosť. Po dobytí arabských miest a mestských štvrtí boli Arabi, ktorí nestačili utiecť, zavretí na dlhšiu dobu do ghett.

Dňa 25. apríla bol v hlavnom meste Ammáne v Zajordánsku ustanovený vojenský koordinačný orgán Arabskej ligy a 28. apríla vyhlásilo Zajordánsko Židom vojnu – v dobrej viere, že ich Arabská légia porazí čo nevidieť a že tým pádom nebude nutné zakladať židovský štát. Vzhľadom ku vzťahom Zajordánska k Veľkej Británii sa jej toto vyhlásenie vojny priamo dotklo. Britský minister zahraničných vecí však odmietol zasiahnuť. Sýrska a libanonská armáda prepadli ešte pred ukončením britského mandátu židovské osady v Galilei, rovnako tak egyptská armáda prekročila palestínske hranice a postupovala v dvoch prúdoch do vnútrozemia.
Dňa 13. mája dobyla Arabská légia osadu Kfar Ecion, ktorá kryla jednu v prístupových ciest do Jeruzalema. Všetci obránci padli.
14. mája sa rozpútali boje proti útočiacej Arabskej légii v Jeruzaleme. 15. mája, kedy už bol vyhlásený štát Izrael, sa Arabská légia dohodla na vytvorení jednotného vrchného velenia s ostatnými arabskými armádami. Formálne bol vrchným veliteľom zajordánsky kráľ, rozpory medzi arabskými štátmi však trvali ďalej. V rovnaký deň končil po tridsiatich rokoch britský mandát nad Palestínou. 3. Prvá vojna po vzniku Štátu Izrael

Nemožno pochybovať o tom, že vojna vlastne vypukla ešte pred vyhlásením Štátu Izrael. Do boja vyslali invázne armády tieto štáty:

Zajordánsko.